Prišli s veľkou pompou asi piati. Zvolali si učiteľov a milým hlasom nám oznámili, aby sme sa nebáli, že nejdú po nejakých detailoch a nepodstatných veciach (teda papieroch), ale po obsahu vzdelávania, ľudsky povedané, či sme dobrí učitelia, aké máme vzťahy ku študentom, a tak...
Celkom som si vydýchla, pretože o inšpekciách chodili kadejaké chýry. Malo ma však varovať už to, že hlavná inšpektorka nikdy neučila na strednej škole, ale iba v materskej škôlke. Na začiatok nám oznámili, kedy komu prídu na hodinu. Staršia kolegyňa od tej chvíle začala nacvičovať s druhákmi „vzorovú“ hodinu. Ostatní sme si povedali, že je to stará štruktúra a že my predsa žiadne divadlo nacvičovať nebudeme.
Prišli, oznámili vystrašeným žiakom, že sú inšpekcia, a sadli si dozadu (aj vy ste si ako študenti mysleli, že inšpekcia kontroluje vás a nie učiteľa?). Úplne „prirodzená“ hodina sa začala. Môj výkon bol (podľa mňa) úžasný. Využila som asi desať rôznych vyučovacích metód, decká pracovali v skupinách i samostatne, tvorili a vymýšľali, využili sme projektory a meotary, projekty a ešte neviemaké modernosti. Moje decká boli proste úžasné a ja spokojná.
Keď odišli z triedy, sadli sme si ja a inšpektorky a... Prečo dnešná hodina nesúhlasila s tematickým plánom zo septembra? Prečo vám v triednej knihe chýba zápis na 58. strane? Prečo ste žiakov neoboznámili s výchovno-vzdelávacím cieľom hodiny?
Ani slovo o tom, či sa to deckám páčilo a či sa niečo naučili. Ani slovo o tom, že sa ma neboja tak, ako som ja kedysi bála našej fyzikárky a ruštinára. Neurobila som správny zápis do triednej knihy a basta!
V tej chvíli som mala chuť zbaliť sa ísť...
Na chodbe som stretla svoje decká, ktoré mi povedali, že sa tešia na poobedňajší krúžok so mnou.
Neodišla som, ale štve ma, keď počujem ministra školstva a kadejakých štátnych tajomníkov rozprávať o reforme školstva.
markovicova.blog.sme.sk
Autor: Adriana Markovičová
