Pravidlá etikety sú často zložité a nevyzná sa v nich každý. Mali by sme ich však poznať, netýkajú sa len smotánky. O správaní v dobrých reštauráciách sme sa porozprávali s odborníčkou na protokol a etiketu, poradkyňou dvoch slovenských prezidentov DEANOU LUTHEROVOU.
Aké sú podľa vás najčastejšie prehrešky Slovákov v dobrých reštauráciách?
Ešte stále vidieť na mnohých ľuďoch ostýchavosť a neistotu v správaní, keď prichádzajú do reštauračného priestoru. Napríklad hneď v šatni sa neprejavuje úcta dáme a nepomôže sa jej z kabáta. Pán sa sám vyzlečie a túto úlohu nechá prinajlepšom na čašníka. Častou chybou je, že hostia si hľadajú voľné miesta sami. V dobrej reštaurácii je vhodnejšie obrátiť sa na niekoho z personálu, aby nás uviedol k stolu.
V luxusnejších podnikoch sa tiež neodporúča k niekomu prisadnúť a to ani vtedy, keď pri stole sedí len jeden človek. V ostatnom čase sa tiež stáva, že pozvaný hosť si so sebou privedie svojho vlastného hosťa. Bez ohľadu na to, či o to pozývateľa požiada, alebo nie, ide o hrubú nevychovanosť.
Akým spôsobom by sa mali hostia posadiť k stolu?
Ak prídu vo dvojici, dáme sa ponúkne miesto, ktoré je čo najmenej rušené a z ktorého je lepší výhľad do miestnosti. Keď je väčšia spoločnosť, je dobré striedať pri sedení dámy a pánov, čo zabezpečí pestrejšiu konverzáciu.
Ako by sme mali zavolať čašníka? Je vhodné lúskať prstami?
Lúskanie prstami alebo pokrikovanie nie je vhodné, treba ho privolať diskrétnym spôsobom. Personál vie, že je v prípade potreby kontaktovaný očami. Najvhodnejšie je zachytiť zrakom pohľad čašníka a miernym pohybom hlavy mu naznačiť, že ho potrebujeme.
Kde by si mala dáma uložiť kabelku?
Sú dve možnosti: buď kabelku uložiť za chrbát, keďže pri stolovaní nesedíme na celom sedadle stoličky, alebo pod stôl k nohám. Rúčka tašky by však nemala prekážať čašníkovi. Zavesiť kabelku na stoličku je menej vhodné, keďže môže zavadzať pri obsluhe.
Aké sú pravidlá správneho sedenia za stolom?
Sedieť sa má tak, aby sme mohli pohodlne a kultivovane stolovať. Nad stolom nemáme byť príliš naklonení, nemáme na ňom ležať telom. Musíme mať možnosť odkloniť sa od stola, keď čašník niečo prináša. Ruky sa o stôl opierajú v zápästí.
Môže dáma objednávať a platiť pre pár?
Stáva sa, že dáma pozve pána, či už je to v pracovnom alebo súkromnom styku. Ak objednáva dáma, dáva tým najavo aj čašníkovi, že ona bude platiť účet. Dnes je to možné a nie neobvyklé. Keď si každý platí sám, tak si sám aj objednáva.
Aké sú základné zásady pri jedení?
V spoločnosti za jedným stolom by sme sa mali snažiť držať priemerné tempo jedenia. Rýchli jedáci by sa mali trochu brzdiť, naopak ten, kto je príliš pomalý, musí trochu zrýchliť. Ak potrebujeme súrne počas stolovania odísť, snažíme sa, aby to nebolo počas jedla, ale medzi chodmi. Keď sa nám dostane do úst niečo, čo sa nedá pohrýzť - napríklad šľacha alebo kúsok kostičky, vytlačíme to jazykom na vidličku a dáme na kraj taniera, nie do popolníka. Ak sa nám jedlo dostane medzi zuby, musíme vydržať - pri stole by sa špáradlá nemali používať.
Aké jedlá sa môžu jesť v dobrej reštaurácii rukou?
Avízom pre každého aj menej skúseného stolovníka je, že donesú misku s vodou, napríklad s plávajúcim citrónom alebo lupienkami, ktorá je určená na opláchnutie prstov. Vtedy vieme, že sa bude podávať jedlo, ktoré sa môže jesť rukami.
Aké sú u nás časté prehrešky pri stolovaní?
Veľa ľudí nevie správne držať príbor a elegantne ho používať. Mnohí nevedia zvládať nepríjemné situácie, keď niečo spadne, alebo sa vyleje. Niektorým robia problém neobvyklé druhy jedál, ako sú napríklad slimáky, raky, aj keď v takom prípade je možné požiadať o pomoc personál.
Ak iný hosť urobí pri stole faux-pas, môžeme ho na to upozorniť?
Nie. Malé priestupky voči bontónu si zásadne nevšímame, pokiaľ ich cieľom nie je niekoho uraziť. Nevenujeme im pozornosť, aby sme dotyčného nestrápňovali.
Je slušné pri jedle sa rozprávať?
Pri jedle sa má rozprávať. Stretli sme sa, aby sme sa porozprávali a nie aby sme sa len najedli. Jedlo je spestrením stretnutia. Na veľkej hostine sa máme venovať spolusediacim napravo aj naľavo. Mali by sme do úst vkladať také sústa, ktoré sme schopní veľmi rýchlo prehltnúť v prípade, že nás niekto osloví.
Platí tvrdenie, že správna dáma má vždy nechať niečo na tanieri?
Sú krajiny, kde sa to vyžaduje, inde sa očakáva, že zjeme všetko. V našej oblasti sa považuje za vhodné nechať aspoň zbytky jedla na tanieri, aby sme dali najavo, že sme sa skutočne dosýta najedli. Naopak, ak si naložíme na tanier sami, mali by sme zjesť všetko.
Ako by sme mali držať poháre?
Poháre sa držia za stopku. Biele víno, ktoré sa pije chladené, by sa nemalo držať za kalich, lebo sa ohrieva. Naopak koňak držíme za dno pohára, pretože jeho chuť sa rozvinie, keď ho dlaňami ohrievame. Treba si dať pozor na malíčky, aby neboli afektovane vystrčené.
Ako je to s používaním mobilného telefónu v reštaurácii?
Hlasné telefonovanie je vyrušovaním spolustolovníkov a ostatných hostí. Keď čakáme dôležitý hovor ospravedlníme sa a počas telefonátu odídeme od stola. Telefón by mal byť v tichom režime, prípadne ho možno nechať u čašníka a nechať sa odvolať. S výnimkou výnimočných situácií je neslušné mať telefón položený na stole, a to aj pri pracovných obedoch.
Aká výška sprepitného sa má nechať a ako?
Vo svete je zaužívaná rôzna výška sprepitného. U nás sa odporúča päť až desať percent. Dá sa riadiť aj tým, že čím luxusnejšia reštaurácia, tým vyššie sprepitné. Ak však hosť dáva príliš vysoké sprepitné, prejavuje sa rovnako neskúsene, ako keď nedá žiadne. Ak je so službami vyslovene nespokojný, môže sprepitné vynechať. Pri platbe kartou sa môže pripísať k účtu, alebo sa nechá, tak ako pri platení v hotovosti, diskrétne pod obrúskom na tanieriku, na ktorom priniesli účet.