Prečo ste sa rozhodli kandidovať?
"Moje meno padlo predtým už viackrát. Definitívne som pochopil, že musím kandidovať včera, keď som sa dozvedel, že minister Harabin vypovedal zmluvu o bezplatnom prenájme ÚPN. Je to likvidačný ťah, pretože ďalšie peniaze v rozpočte ústavu na prenájom nie sú a tento bol bezplatný. Treba urobiť všetko pre to, aby sa ústav podarilo zachrániť."
Hovorili ste o kandidatúre s Jánom Slotom?
"Nie, ale on v televíznej relácii s Pavlom Hrušovským spomenul moju osobu ako toho, koho si vie predstaviť na čele ústavu."
SNS hovorí, že vás podporí, ale podmieňuje to tým, že sa vzdáte poslaneckého mandátu.
"Mandátu sa nevzdám. Je v ňom akýsi môj ponovembrový životný príbeh. Navyše ústav je teraz skôr v nemilosti. Ak mám možnosť, aby som ústav obhajoval, tak z pozície poslanca, hoc aj opozičného. Ak by sa stalo to, že v auguste nás vytlačia z budovy, zmení sa zákon, čo si viem predstaviť ako absolútnu podmienku HZDS, tak by som bol nerád ten, ktorý išiel ústav zachraňovať, a pritom v ňom zhasne posledné svetlo. Až tak politicky naivný nie som, aby som z pozície, ktorú mám, išiel na vodu. HZDS má stále silu presadzovať veci, bez neho táto vláda nejde."
Viacerí neúspešní kandidáti krachli na výrokoch o slovenskom štáte alebo židovskej menšine. Posledného Arpáda Tarnóczyho ste boli ochotný podporiť. Prečo?
"Mal som pocit, že to bude človek, pri ktorom ústav prežije a pôjde ďalej. Neurobil by takú chybu, ktorá by ho dehonestovala. Dal by si na to veľký pozor. Má svoj pôvod a som presvedčený, že by ani smerom k obdobiu slovenského štátu alebo komunizmu neurobil nič, čo by zabránilo výskumu."
Naposledy o blahobyte počas slovenského štátu hovoril arcibiskup Sokol. Pobúril tým menšiny. Čo si o tom myslíte?
"Prvýkrát som sa vyjadril k slovenskému štátu v roku 1987, keď som spolu s Jánom Čarnogurským povedal, že deportácie boli v slovenských rukách a naši predstavitelia za to niesli zodpovednosť. Také isté bolo aj moje vyhlásenie ako predsedu Národnej rady v roku 1990. Komentovať iných sa mi teraz nechce. Dokument z roku 1987 podpísal aj kardinál Korec."
Prečo sa cirkev dodnes nevie s týmto obdobím jasne vyrovnať?
"Môžem sa len domnievať. Na čele štátu stál katolícky kňaz. Cirkev ani nie, že by sa k tomu nechcela vyjadriť, ale keď nejaký kňaz pochybí, v cirkvi sa o tom nehovorí. Je to akoby tradícia."
Ako potenciálny šéf ÚPN ste za ďalšie zverejňovanie dokumentov a zväzkov?
"Niečo hovorí za, niečo proti. Našťastie, to už je za nami. Už by sme neobhájili pred tými, ktorých sme zverejnili, že sú tu ešte zoznamy, ktoré sme nezverejnili. V tejto chvíli už treba zverejniť všetko."
Zákon o pamäti národa si však terajšie vedenie ústavu vykladá tak, že hoci je možné hocikomu zverejniť zväzok agenta, nie je možné len tak zverejniť zväzok príslušníka, napríklad Juraja Širokého. Nemalo by sa toto zmeniť?
"Veľmi otvorene si myslím, že zákon teraz netreba akokoľvek otvárať, pretože sa tam môže dostať niečo iné."
