Parfum: Príbeh vraha (január) – Tento film sprevádza výstraha, že ide o sfilmovanie nesfilmovateľného. Jeho predlohou je slávny román Patricka Süskinda a úskalím je, že v ňom sa všetko točí okolo čuchu a vôní.
Ako to ukázať tak, aby obrazy neskĺzli do snímania nosa? Film Toma Tykwera vraj nenadchol, niektorí ho dokonca prirovnali k akčnej snímke Bratstvo vlka. Čo v preklade znamená veľkú urážku.
Marie Antoinette (február) – Na film Sofie Coppolovej sa čakalo, lebo ten jej predchádzajúci, Stratené v preklade, bol krásny.
Coppola nerobila historickú fresku, ale intímny pohľad na dospievajúce dievča, ktoré sa v nesprávnom čase ocitlo na nesprávnom mieste. Jej zúfalý, a dekadentný spôsob života postavila do kontrastu s hudbou neoromantických kapiel z 80. rokov. Inšpirovala sa aj filmom Lisztomania. V ňom je príbeh zvláštne posunutý do súčasnosti, Liszta si zahral Roger Daltrey z The Who.
V Cannes tento film vypískali, ale treba dodať, že tam sedelo veľa Francúzov.
Babel (február) – Vyrozprávať tento silný príbeh je zložité, pretože je spletitý. To už ale k filmom Alejandra Gonzálesa Iňárritu (Amores Perros, 21 gramov) patrí. Aj to, že si vyžiadajú emocionálne vypätie. Film Babel (pre mnohých favorit na Zlatú palmu z Cannes) je o ľudskom nedorozumení a pritom je bytostne nádejný.
Grbavica (marec) – Nestačí, že sarajevská Grbavica je škaredé socialistické sídlisko. Ešte je aj poznačené traumou z vojny. Vojaci tam všetko zničili a znásilňovali ženy. Režisérka Jasmila Žbanič mala sídlisko na pohľad z okna. Nakrútila film, ale nie o bojoch. Grbavica je neskorším príbehom – z čias, keď sa vojna vyplavuje ako prízrak a komplikuje vzťahy. Film vyhral v Berlinale a získal zaslúženú slávu.
Zástavy našich otcov (marec), Listy z Iwo Jima (apríl) – Clint Eastwood spravil dva filmy o bojoch v Pacifiku cez druhú svetovú vojnu. Jeden je o Američanoch, druhý o Japoncoch. Film Listy z Iwo Jima postavil na korešpondencii vnímavého generála Kuribayashiho. Eastwood zvládol viesť japonských hercov, hoci im nerozumel. Japonci (aj Ken Watanabe v hlavnej úlohe) boli prácou nadšení, hoci im najprv na pľaci pripadalo zvláštne, že ich americkí filmári učia, ako sa správali japonskí vojaci.
Goyove prízraky (máj) – Toto je Miloš Forman, konečne po dlhšom čase. Témou je herézia – v nej sa už roky vyžíva jeho kamarát a spoluscenárista Jean–Claude Carriere. Forman prispel svojimi skúsenosťami s komunistickým režimom. Kulisou je Španielsko, tam mal film aj svetovú premiéru.
Kráľovná (máj) – Súčasný premiér Tony Blair ako filmová postava? Nič nepredstaviteľné, aspoň pre režiséra Stevena Frearsa a herca Michaela Sheena. Dôležitejšia je však britská kráľovná, lebo o jej strastiach po smrti Diany tento film je. Helen Mirren je skvelá a ani zvyšok nie je zlý. Film je síce nakrútený konvenčne, ale dobre, kriticky, láskavo i vtipne.
