ravodlivej pomsty.
Irak dnes žije úplne inými problémami, praktickými a materiálnymi - ako prežiť. Husajn sa stal za tri roky, ktoré strávil v americkom väzení minulosťou rýchlejšie, akoby sa nazdával on aj jeho väznitelia. Udalosti v tejto krajine predbehli Saddáma aj Američanov, ktorí ho v roku 2003 zvrhli a o deväť mesiacov ho v jeho skrýši aj našli.
Problémom je dnes rozdelený Irak. Na šiitov, sunnitov, Kurdov. A tiež Američanov a ich spojencov vnímaných ako votrelcov.
Poprava bola podľa niektorých názorov zorganizovaná narýchlo, neuvážene a necitlivo. Irackú spoločnosť môže rozdeliť ešte viac. Túžba irackej vlády dostať Saddáma z tohto sveta vraj bola taká silná, že ju museli krotiť aj Američania. Tvrdia to viaceré americké denníky.
Napriek tomu sú však v arabskom, najmä sunnitskom svete presvedčení, že rýchle „zbavenie sa Saddáma“ iniciovali Američania. Aby ešte viac ponížili moslimov pred ich veľkým sviatkom a tiež preto, aby pripravili pôdu pre prezidenta Busha. Ten má o niekoľko dní povedať, čo plánuje urobiť v Iraku a Saddámova poprava je po dlhom čase niečo, s čím sa môže „pochváliť“. Saddáma popravili krátko pred moslimským sviatkom obetovania id-al adhá, keď veriaci zabíjajú obetné zvieratá. Pre sunnitov sa začal v sobotu, pre šiitov v nedeľu.
Saddám bol sunnita, a tak sa jeho poprava pár minút pred sviatkom považuje za urážku. Pobúrilo to nielen sunnitov v Iraku, ale aj vlády tradičných amerických spojencov v Egypte a Saudskej Arábii.
„Saddáma ťahali ako ovcu pripravenú na porážku,“ povedal agentúre AFP egyptský analytik Imád Gad. Podľa neho to bolo ponižujúce aj pre moslimov, ktorí Husajna nemilovali a jeho popravu vítali. „Obyčajní Arabi v tom opäť videli konšpiráciu proti ich symbolom,“ vysvetlil Nabil Chatíb z televízie al-Arábija.
Problematická bola aj právna stránka Saddámovej popravy. Podľa niektorých názorov bol na popravu potrebný súhlas prezidenta aj oboch viceprezidentov. Prezident Džalal Talabání je odporcom najvyššieho rozsudku z princípu, a tak bolo jasné, že dekrét nepodpíše. Krátko pred Saddámovou popravou však vydal list, že hoci je proti trestu smrti, nebude brániť vykonaniu spravodlivosti. Sunnitskí politici to nepovažujú za dostatočné. Hovoria, že právne a náboženské prešľapy pri Saddámovej poprave im nepomôžu v presviedčaní ich ľudí o tom, že šiiti a Kurdi majú záujem o národné zmierenie.
Reakcie
„Vykonanie spravodlivosti nad Saddámom Husajnom násilie v Iraku neukončí, ale je to dôležitý medzník na ceste Iraku stať sa demokraciou, ktorá si dokáže sama vládnuť, sama sa udrží a sama sa ubráni.“
George Bush, americký prezident.
„Sme proti trestu smrti. Je však dôležité, že proces so Saddámom bol vedený samotnými Iračanmi.“
Tony Blair, britský premiér.
„Proti barbarstvu nemožno bojovať barbarskými činmi a trest smrti nie je zlučiteľný s demokraciou.“
Louis Michel, európsky komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc.
„Temný list bol obrátený. Saddám je preč. Dnešný Irak je Irakom pre všetkých Iračanov a všetci to vítajú. Husajnova éra je navždy preč. Bol to stopercentne iracký akt spravodlivosti.“
Muvaffak Rubáí, poradca irackej vlády pre otázky národnej bezpečnosti.
„Každý vie, že Spojené štáty stáli za rozhodnutím zabiť ho.“
Vyhlásenie bývalej irackej vládnej strany Baas.
„Poprava je záležitosťou irackej vlády. Sviatok id al-adhá by však mal byť dňom šťastia, dobra a zmierenia, a nie dňom odplaty.“
Hamíd Karzaj, afganský prezident.
„Unáhlená poprava je zlým krokom. Značí, že súd pohŕda množstvom obetí, ktoré počas Husajnovho režimu trpeli. Rovnako ako bola nesčíselným obetiam diktátora odmietnutá spravodlivosť, teraz im bolo odmietnuté právo byť svedkami nastolenia spravodlivosti.“
Larry Cox, riaditeľ americkej pobočky Amnesty International.
