katolícky kňaz:

roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže a o štyri roky prežil násilné zrušenie rádu

a tri mesiace bol internovaný. Pokus utiecť do zahraničia a vyštudovať teológiu mu vyniesol 10 rokov v uránových baniach. Potom pracoval ako robotník. Až v roku 1970 sa mu podarilo doštudovať a pápež Pavol VI. ho v Ríme vysvätil za kňaza. Pôsobil najprv v bratislavskom kostole Blumentál, potom ho niekoľko krát preložili, až mu nakoniec v roku 1985 odobrali štátny súhlas pracovať ako kňaz. Od roku 1992 sa venuje bezdomovcom.

"Najdôležitejšie rozhodnutia robí človek v detstve, keď ešte nič nevie o živote. Ako mladý chlapec som čítal všetko, čo mi prišlo do ruky. Kalendáre, romány, klasiku a vtedy sa ešte čítali životopisy. Vypožičal som si knihu o talianskom chudobnom chlapcovi, ktorý bol sirota a napriek všetkej biede a veľkým ťažkostiam vyštudoval za kňaza. Bol jeden z mála ľudí, ktorý v dobe dravého kapitalizmu pochopil, kde je jeho miesto. Medzi chudobnými. Obetoval za nich celý svoj život. Ponúkol im chlieb, teplo, vieru a vzdelanie. Jeho dielo je rozšírené po celom svete a robí veľký kus práce v zmiernení napätia, teroru a pri odstraňovaní nespravodlivosti. Bol to Don Bosko. Stal sa mi vzorom a učiteľom.

Po celý život sa v jeho duchu pokúšam zmieriť bohatých a chudobných. Cez hranice generácií, vzdelania, rasy, orientácie, národnosti a vyznania v našom novom svete podobne ako on verím, že je možné žiť v mieri a v porozumení, ak si zachováme tie hlavné hodnoty, ktoré tomu všetkému ponúkajú cieľ a zmysel."

n Tomas Spurny,

predseda predstavenstva a riaditeľ Všeobecnej úverovej banky:

Ako 18-ročný utiekol z komunistického Československa do Spojených štátov. Cez deň pracoval a večery venoval prednáškam na súkromnej univerzite v New Yorku, aby sa podľa rady svojej babičky stal bankárom. Niekoľko rokov po nežnej revolúcii sa dostal naspäť do rodnej krajiny, kde boli ľudia ako on - s kvalitným vzdelaním a zahraničnými skúsenosťami - predurčení k závratne rýchlej

kariére.

"Mojím vzorom a obľúbeným vodcom je rímsky senátor Cicero. Bol nesmierne schopným rečníkom, advokátom a pragmatickým politikom presadzujúcim republikánske princípy v starovekom Ríme. Svojou inteligenciou a nesmiernou osobnou odvahou dokázal usvedčiť aristokrata Verresa

z úplatkárstva a tyranie, a to aj napriek silným oponentom z radov rímskych aristokratov. Svoje ambície naplnil ako prvý rímsky konzul, ktorý pochádzal z jednoduchých a plebejských predkov."

n Iveta Radičová,

sociologička, politička:

Vyštudovala sociológiu a dlhé roky sa jej venovala na univerzitnej

a akademickej pôde. Jej pôsobenie vo verejnej sfére a v politike odštartovala práca na poste ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Jej vstup do straníckej politiky označujú za raketový - 7. novembra. 2006 sa stala členkou SDKÚ-DS a už o 10 dní bola na kongrese strany zvolená za podpredsedníčku.

"Vzorom v živote mi vždy bola moja mama pre schopnosť presne rozlíšiť, čo je dobré a zlé a pre neuveriteľný dar lásky. Ale asi máte namysli "zvučné" mená. Po naozaj ťažkom zvažovaní uvediem pána Lorda Ralpha Dahrendorfa - špičkového sociológa, autora skvelých odborných knižiek, autority, ktorej váha sa prejavila okrem iného

v tom, že to bol prvý emigrant, ktorý sa v konzervatívnej Británii stal riaditeľom London School of Economics, získal titul Lorda, bol poslancom Hornej snemovne, ale aj v Európskom parlamente, dekanom na Univerzite v Oxforde a môj tútor počas postdoktorálnych štúdii v Oxforde. Hĺbavý, neskutočne múdry, ľudský a skromný."

n Eva Siracká,

lekárka-onkologička:

Jej meno je spojené s Dňom narcisov a s Ligou proti rakovine, pri zrode ktorej stála. Do povedomia verejnosti vstúpila najmä v súvislosti s bojom proti rakovine a za zdravý životný štýl. Pôsobí v niekoľkých zahraničných výboroch, ktoré sa venujú problémom rakoviny v európskom kontexte.

"Mojím veľkým vzorom je Albert Schweizer, teológ, lekár, humanista, ale aj uznávaný interpret Bachových organových skladieb. Jeho rozhodnutie viesť ľudí k úcte k životu a k obnove ideálov ľudskosti vyústilo v odchod do Afriky, kde v Lambaréné založil nemocnicu a v práci pre domorodé obyvateľstvo strávil veľkú časť svojho života. Celý svoj život zasvätil službe ľudu a často musel bojovať s množstvom prekážok, ale bol trpezlivý, láskavý a plný pevnej vôle. Získal si rešpekt celej svetovej verejnosti. Jeho poznanie, že je krásne žiť, keď sme vedení láskou k blížnemu, keď chránime jeho život a napomáhame k jeho zachovaniu, sa stalo odkazom pre celé ľudstvo."

n Jaroslav Holeček,

člen predstavenstva Volkswagen:

Z postu riaditeľa učilišťa Trnavských automobilových závodov prišiel pracovať do koncernu Volkswagen. Z postu personalistu sa prepracoval až na personálneho riaditeľa a člena predstavenstva firmy. Pomáhal personálne vybudovať aj závod VW v Portugalsku.

"Mojím najväčším životným vzorom je môj otec. Nikdy nezabudnem na jeho slová: "Jarko človek môže stratiť v živote všetko - peniaze, zdravie, majetok, no jedno nemôže stratiť nikdy - svoju česť." No a podľa toho sa riadim celý svoj život."

n Koloman Kertész Bagala,

vydavateľ:

Založil a vedie vydavateľstvo LCA, ktoré sa venuje predovšetkým pôvodnej tvorbe slovenských autorov a podporuje rozvíjanie literárneho a kultúrneho života na Slovensku: "Ivan Kadlečík je človek, ktorého dielo a morálne postoje rozhodne ovplyvnili môj život."

n Magdaléna Vášáryová,

politička:

Hoci vyštudovala sociológiu, do povedomia ľudí sa zapísala stvárnením mnohých svojských filmových aj divadelných postáv a za svoju hereckú prácu získala aj niekoľko ocenení. V roku 1990 sa však začala venovať umeniu iného druhu - reprezentovala najprv Československo a neskôr Slovensko ako veľvyslankyňa v Rakúsku, neskôr v Poľsku. Sedem rokov viedla Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku. Dnes pôsobí ako poslankyňa NR SR.

"Nedávno som sa zastavila v Ríme pri soche Giordana Bruna a poobzerala sa po okolitých strechách, ktoré sú tie isté, ako ich videl naposledy pred upálením. Znovu som si uvedomila, že my, ľudia, nie sme spravodliví. Upaľujeme doslovne i v prenesenom slova zmysle vášnivo a bez rozmyslenia najlepších synov a vyzdvihujeme s mimoriadnou radosťou niktošov a škodcov. Je vlastne zázrakom, že sa ľudstvo posúva dopredu. A tak napriek tomu, že je to občas nepopulárne, snažím sa potlačiť strach a stádový inštinkt a nasledovať ľudí typu Giordana, alebo Milana Hodžu a našich nebojácnych reformátorov." (gal)