omu v Moskve vyzeralo ako beznádejné. Tesne predtým, než zvuk kremeľských hodín oznámil koniec roka a teda koniec akýchkoľvek ďalších licitácií o cene za surovinu, Bielorusom sa podarilo vyjednať zníženie ceny o ďalších 5 dolárov. Od 1. januára teda Minsk bude platiť ruskému Gazpromu 100 dolárov za tisíc kubických metrov plynu. Dosiaľ stálo rovnaké množstvo plynu pre Bielorusko iba 47 dolárov.
Rusko získalo aj podiel v Beltransgaze
Dohoda obsahuje i podmienky tranzitu ruského plynu do Európy a postupné zvyšovanie ceny v rokoch 2008 až 2011.
Rozhovory boli krajne napäté a agentúry už písali o tom, že kohútiky na plynovodoch budú zrejme o 10. hodine 1. januára 2007 uzavreté. Minsk sa vyhrážal, že v takom prípade si bude samovoľne odoberať surovinu určenú európskym spotrebiteľom. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko nazval požiadavky Gazpromu „vydieraním“. Na poslednú chvíľu do Moskvy priletel i bieloruský premiér Sergej Sidorskij, aby v nervóznej atmosfére nakoniec dosiahol dohodu nielen o cene za plyn, ale i o cene akcií bieloruskej štátnej firmy Beltransgaz, ktorá je monopolným vlastníkom plynovodov vedúcich cez územie Bieloruska.
Moskva sa už dávnejšie snažila získať podiel v Beltransgaze, ale prezident Lukašenko chcel, aby plynovodná sieť zostala výhradne vo vlastníctve bieloruského štátu. Počas novoročnej noci Bielorusi podľahli tlaku Moskvy. Gazprom zakúpi 50 percent akcií Beltransgazu za 2,5 miliardy dolárov, ktoré zaplatí v štyroch rovnako vysokých splátkach počas 4 rokov.
Krajiny odmietajú politické tlaky
Vedenie Gazpromu odmieta obvinenie z využívania ruského plynu na politický tlak na zákazníkov. Podľa šéfa spoločnosti Alexeja Millera sa Gazprom začína riadiť bezvýhradne trhovými princípmi, ktoré bude uplatňovať proti všetkým bez rozdielu. Dohoda s Minskom dovolí podľa Millera počas 4 rokov prejsť i s Minskom na trhové vzťahy. Zatiaľ sa Bielorusko môže tešiť najvýhodnejším podmienkam zo všetkých bývalých sovietskych republík. Analytici zhovievavosť proti Minsku pripisujú politickému spojenectvu oboch krajín a snahe Moskvy donútiť Lukašenka k vytvoreniu zväzového rusko-bieloruského štátu.
Na rozdiel od Millera sa bieloruský premiér Sidorskij na tlačovej konferencii tváril o poznanie smutnejšie. Nedokázal skryť, s akým ťažkým srdcom dohodu podpisoval.
„Pre súčasnú ekonomickú situáciu Bieloruska predstavuje cena 100 dolárov veľmi zložitý, antistimulujúci problém,“ cituje premiéra ruská agentúra ITAR TASS. „Ale demonštrujeme, že sme nádejní partneri tak pre Rusko, ako aj pre ďalšie európske štáty,“ vyhlásil Sidorskij. V minulom roku podobný spor medzi Ruskom a Ukrajinou priviedol k pozastaveniu dodávok plynu, čo pocítili európski spotrebitelia.
Cena 100 dolárov za tisíc kubíkov plynu je skutočne podľa nezávislých ekonómov protekčná. Mnoho odberateľov vrátane niektorých bývalých sovietskych republík ako Ukrajina a Gruzínsko, ktoré majú zlé vzťahy s Moskvou, musia platiť až 250 dolárov za tisíc kubíkov plynu.