Už starí Gréci a Rimania dokázali oceniť regeneráciu tela prostredníctvom pôsobenia tepla
a obľúbená bola pre svoj uvoľňujúci účinok aj u vysokopostavených úradníkov krajiny. Nečudo, že práve v saune sa preberali zaujímavé obchody
a dôležité politické otázky.
Pred tisíckou rokov bolo umývanie vo vykúrenom kúpeli bežnou súčasťou životného štýlu aj
v Rusku. A parnému kúpeľu holdovali dokonca aj Indiáni. V stanoch z kože s drevenou konštruk-ciou sa bičovali metlami a očistu zakončili otužovaním v studenej vode. Eskimáci využili zase charakter svojho prostredia a kúpali sa v termálnych prameňoch.
Typ sauny, ktorý využívame aj v súčasnosti, sa vykryštalizoval vo Fínsku. Pôvodné fínske sauny sa stavali z drevených klád bez okien a komína. Uprostred miestnosti bolo veľké ohnisko plné balvanov, v ktorých sa oheň udržiaval brezovými polenami, takže steny boli čierne od sadzí. Fíni chápu relax v saune ako nevyhnutnú časť zdravého spôsobu života. Pri počte obyvateľov necelých 5 miliónov disponujú dnes v krajine 1 miliónom sáun.
O popularizáciu tohto druhu relaxu aj v iných krajinách sa postarali olympijské hry v roku 1924, kedy saunu v olympijskej dedine intenzívne využívali fínski športovci. A v priebehu dvadsiateho storočia mnohí ľudia aj v ostatných krajinách Európy zakomponovali saunu do svojho štýlu života.
Viete, čo je saunovanie?
Nie každý je adaptabilný na teplo, ľudia reagujú na pobyt v pare rôzne. V saune býva teplota od 60 do 90 °C a vlhkosťou len 10 až 30 percent. Pri tejto extrémnej zmene teplotných podmienok prostredia sa metabolizmus zvyšuje o 20 až 40 %. Srdce, ktoré zabezpečuje termoreguláciu, pumpuje krv intenzívnejšie, rovnako ako pri fyzickej záťaži. Frekvencia pulzu stúpa, vplyvom tepla sa rozširujú krvné cievy a krv aktivuje potné žľazy. Pri výraznom potení ako základnej reakcii organizmu môže človek stratiť až 2000 g vody, čím sa účinnejšie zbavuje telo toxických látok, čo je priaznivá správa pre pacientov s dnou. Množstvo vylúčených tekutín závisí od dĺžky pobytu i individuálnych reakcií človeka. V každom prípade treba dbať na prísun dostatku tekutín pred i po saunovaní.
Ak sa však na rozpálené kamene prilieva voda, vlhkosť vzduchu sa zvyšuje a účinnosť potenia sa znižuje, takže zo sauny odchádzame skôr unavení ako svieži. Túto chybu robia tí, ktorí nemajú so saunovaním veľa skúseností. Súčasťou saunovania je sprchovanie alebo kúpeľ v studenej vode s teplotou 12 až 8 °C. Je to proces, pri ktorom sa cievy opäť stiahnu a krv-ný obeh sa rýchlo vráti do stabilného stavu. Dokonalá regenerácia sa dosahuje opakovaním celého cyklu 2 či 3x vzápätí po sebe. Očiste tela pomáha aj šľahanie brezovými vetvičkami, na podráždenej koži sa rozšíria vlásočnice a pokožka sa prekrví. Odporúča sa chodiť do sauny raz alebo dvakrát týždenne a nepredlžovať pobyt v nej na viac ako 20 minút. V ďalších cykloch jednej procedúry treba skracovať dĺžku času stráveného v saune vždy o 5 minút. Pobyt v horúcej pare stačí predeľovať päťminútovým ochladzovaním v bazéne alebo sprche. Na záver si treba dopriať asi hodinový odpočinok, aby sa organizmus spamätal z teplotných extrémov.
Pre zdravie i krásu
Výsledným efektom by mal byť prílev energie, uvoľnené svalstvo, ústup bolestí v prípade reumy a zregenerovaná vláčna pokožka. Ženy môžu starostlivosť o telo posunúť ešte o ďalší krôčik, ak si bezprostredne po saune urobia masáž siselovou alebo inou špeciálnou rukavicou. Pri dokonalom peelingu odstránia odumretú vrchnú časť pokožky, čo pomáha udržiavať čo najdlhšie jej svieži vzhľad. Privítajú určite aj možné zníženie hmotnosti stratou vody pri potení.
Horúci vzduch, ktorý zrýchľuje metabolizmus, pôsobí aj protizápalovo a organizmus sa lepšie bráni alergiám, ekzémom, hubovým a kvasinkovým infekciám.
Najväčším prínosom pravidelného pobytu v saune je však otužovanie a zvyšovanie tak odolnosti organizmu voči chrípke a iným vírusovým ochoreniam. Kto by rád neprežil záťažové obdobie pre naše telo - mrazivú zimu v čo najlepšej kondícii bez prechladnutia, kašľu či nádchy.
Špecifickou kategóriou milovníkov tohto druhu relaxu sú športovci. Sauna je pre nich prostriedkom na zvyšovanie kondície, regeneráciu telesných i duševných síl, uvoľnenie svalov, zlepšeniu dýchania, kĺbovej ohybnosti i látkovej výmeny.
ALŽBETA SLOVÁKOVÁ
