Palestínčania sú zase zmätení zo zvláštnych signálov, ktoré Izrael vysiela. Na jednej strane sa snaží zmierniť následky blokády palestínskych území, na druhej strane „posiela“ medzi Palestínčanov ďalších židovských osadníkov. Izrael sa bráni, že Maskiot nie je nová osada a že nijaké sľuby neporušil. Naopak, vláda len plní rozhodnutie predchádzajúceho kabinetu Ariela Šarona, ktorý sľúbil evakuovaným osadníkom z pásma Gazy nové domy.
Práve tridsať rodín bývalých osadníkov z Gazy by sa malo ubytovať v opustenej vojenskej základni Maskiot. Izrael tvrdí, že ich príbytky budú v hraniciach základne, takže sa vlastne nič nezmení. Izraelčania tiež oznámili, že rozhodnutie premeniť vojenskú základňu na osadu padlo už v roku 1986. V 80. rokoch minulého storočia bola podľa niektorých názorov kontroverzná izraelská osídľovacia politika na vrchole.
Európska únia, Washington aj antiosadnícke skupiny v Izraeli to však vidia inak. Podľa nich Izrael porušuje svoje záväzky vyplývajúce z takzvanej cestovnej mapy pre mier na Blízkom východe. Plán z roku 2003 požaduje od Izraela zmrazenie budovania osád a od Palestínčanov zastavenie protiizraelských útokov.
Izrael novú osadu na západnom brehu založil naposledy takmer pred desiatimi rokmi. V desiatkach osád, ktorých veľkosť je v rozmedzí od niekoľkých karavánov po celé mestá, žije viac ako 300–tisíc Izraelčanov.
Autor: mik
