Aj v drsných fotografiách je cítiť jemnú iróniu

„Pri mojich fotografiách by ste mali objavovať aj určitý typ humoru a irónie,“ naznačuje belgický fotograf a člen fotografickej agentúry Magnum Carl de Keyzer, keď sa snaží nájsť definíciu dobrej fotografie. Čo tým myslel? Motorkárov, ktorí sú členmi nábo

ženskej skupiny Son’s of God alebo kolektív nazvaný Kulturisti pre Krista?

Carl de Keyzer vystavuje do 14. januára dva cykly v brnianskom Dome umenia a potom sa výstava presúva do Prahy. Prvý cyklus sú čiernobiele fotografie náboženských hnutí, cirkví, skupín v USA God, Inc., druhý sú farebné snímky z väzníc a nápravnovýchovných zariadení na Sibíri Zona. Obom napriek vážnym témam naozaj spomínaný humor nechýba. A irónia? Tá kypí napríklad aj z výberu práve takejto dvojky.

Oba cykly belgického fotografa preslávili. Na súbor Zona získal de Keyzer ako prvý zahraničný fotograf povolenie, keďže sa pohyboval vo väzniciach a v pracovných táboroch pre mládež, kde predtým fungovali gulagy. Dostal ho pod podmienkou, že nebude zvečňovať „odvrátenú stranu“ väzníc. Lenže ani dychovka, ani súťaž v stavbe sôch zo snehu, obuvnícka výroba, hra tenisu, či ženy skúšajúce divadlo nedokážu tú odvrátenú stranu prekryť.

Tepláky sa sušia na ostnatých drôtoch, ako odmenu dostávajú väzni voľno s televíziou v miestnosti vytapetovanej morským útesom, mladí muži s vystrihanými hlavami sa tlačia na laviciach v jedálni. „Reportáž je o pracovných táboroch, ktoré ešte fungujú. Čierno–biela fotografia je v podstate projekcia do minulosti, ale toto sa odohráva dnes,“ vysvetľuje de Keyzer v belgickom magazíne Onderox, prečo v Zone zvolil nezvyčajne farbu.

Čierno-biely cyklus vytvoril pri súbore God, Inc. Napriek tomu, že de Keyzer je fotožurnalistom, jeho fotografie pôsobia inscenovane. Teda presne naopak, ako znejú zásady fotožurnalizmu - prinášať autentické obrazy, surové ako realita, bez zásahov fotografa. Atmosféru teatrálnosti získavajú vďaka práci so svetlom a bleskom.

Aj v cykle God, Inc. Carl de Keyzer dokazuje, že je fotožurnalistom v línii Magnum: minimalizuje manipuláciu divákom, len zobrazuje. Necháva na divákovi, aby si formuloval vlastné stanovisko.

Snímka z prvého svätého prijímania v sebe nesie veľa čistej individuality, sprievody s transparentmi God Bless America inštinktívnej masovosti a seanse uzdravovania vyznievajú, akoby fotograf cestoval po USA s Boratom. „Skromné obrázky, v ktorých je veľa detailov,“ popísal svoje snímky de Keyzer. Aj na to sa oplatí myslieť pri tejto sérii - aby vám napríklad neušlo, že tie autíčka naskladané pri sebe nepozerajú na filmové plátno, ako je v USA štandardné, ale počúvajú kázeň.

De Keyzer sa musel na tomto súbore riadne zapotiť. Okrem šťavnatých chuťoviek ako Kulturisti pre Krista či motorkárov Son’s of God si posvietil na spektrum cirkví, hnutí a siekt. Mormóni nacvičujú nanebovstúpenie pána, akoby žili pred dvoma storočiami a skúšali magické číslo. Stretnutie Ku Klux Klanu pôsobí ako pohanské zapaľovanie ohňov. Mimochodom, aj neopohanstvo tu má svoje zastúpenie, keď sa polonahí Rainbow people hedonisticky masírujú. Zaujímavé je, že niekoľko snímok venoval vítaniu vojakov bojujúcich v Iraku.

„Realita je veľké detské ihrisko, kde si môžete robiť, čo len chcete,“ vyjadril sa de Keyzer na stránkach fotografickej organizácie Noordelicht. Táto výstava je nielen veľkolepá (122 veľkoformátových snímok), ale aj dobrá, citlivá, vtipná aj smutná. Niet dôvodu nevybehnúť na de Keyzerove ihrisko.