Nemecká agentúra DPA napísala, že pred zavedením eura do obehu v Slovinsku nebadať ani najmenšie príznaky paniky alebo chaosu. V ovzduší však bolo cítiť isté napätie.
Vyvolávali ho na uliciach miest konvoje pancierových vozidiel, ktoré sprevádzali automobily s eurami z centrálnej banky do obchodných bánk. Predaj balíčkov so 44 euromincami v celkovej hodnote 12,52 eura obyvateľom v druhej polovici decembra prebiehal lepšie, ako sa očakávalo. V prvý deň predaja si ich v bankách kúpilo 110-tisíc Slovincov.
Centrálna banka predpokladá, že sa do konca roka predá 450-tisíc balíčkov euromincí. Aj štátne úrady a banky sa stále usilujú pôsobiť na verejnosť upokojujúco.
Minister financií Andrej Bajuk v početných vystúpeniach opakoval, že krajina je na euro vynikajúco pripravená.
Ľudia sa obávajú rastu cien
Napriek tomu vo verejnosti pretrvávajú obavy z rastu cien po 1. januári. Pred pol rokom sa zdražovania obávali takmer dve tretiny respondentov celoštátneho prieskumu. Obavy posilnilo aj uverejnenie „čiernej listiny“ produktov, ktorú publikovala organizácia na ochranu spotrebiteľov. V správe sa píše, že obchodné reťazce sa pokúsia predávať drahšie hlboko zmrazené potraviny a rybacie konzervy. Aj obce mali v úmysle krátko pred zavedením eura zvýšiť poplatky za parkovanie. Na listine sa ocitli aj banky, ktoré chceli prechod z toliara využiť na zvýšenie manipulačných poplatkov. Kritizovaná bola aj pošta a jeden mobilný operátor.
Premiér vyzval na počestnosť
Kritici tvrdia, že pokusy o zvyšovanie cien sa uskutočnili s tichým súhlasom centristickej pravicovej vlády. Viaceré organizácie uvedené na „čiernej listine“ totiž ešte stále zostávajú pod štátnym vplyvom. Kabinet Janeza Jansu vyzval všetkých na čestnosť v cenovej politike. „Pekné, ale prineskoro,“ povedal nemenovaný ochranca spotrebiteľov, lebo vláda sa k tejto výzve odhodlala až po úprave cien smerom hore.
V Slovinsku sú príjmy obyvateľstva na úrovni 70 percent priemerného príjmu v eurozóne a v tomto pomere sú aj ceny v Slovinsku k priemerným cenám v spoločenstve. Podľa guvernéra Národnej banky Slovinska Mitja Gaspariho krajina môže pri doterajšom hospodárskom raste dosiahnuť priemernú príjmovú úroveň eurozóny za 10 až 15 rokov.
Slovinci si však budú musieť zvyknúť na malé a ťažké mince. Od hyperinflácie, s ktorou v 80. rokoch zápasila bývalá Juhoslávia, boli v obehu takmer výlučne len papierové bankovky. Nahradenie dinára toliarom, ku ktorému došlo v roku 1991, bolo bezproblémové. Slovinci budú mať aj problémy s cenou tovarov. Kurz eura k slovinskej mene je teraz 1 ku 239,64.
