Slavo Kalný: Odpísaní • Furtuna Print • Bratislava 2006
Známy reportér a bývalý šéfredaktor Smeny Slavo Kalný napísal pred desaťročiami knižku Kočiar pre barónku. Knižku prijali, autorovi dali zálohový honorár, no vyjsť už nesmela, nastala Husákova normalizácia. Nevyšla aj pre meno autora, no najmä pre nepríjemný obsah.
Po rokoch Kalný opäť navštívil svojich hrdinov i miesta, kde žili. Mnohé reportáže vypustil, ďalšie prepracoval, asi tretinu ponechal v pôvodnom znení. Opisuje v nich násilné „prekrstenie“ gréckokatolíkov na pravoslávnych, osobitne mapuje osudy učiteľov, ktorých preškoľovali za pravoslávnych popov.
Príťažlivo opisuje aj časy Dubčeka a rehabilitáciu ukrivdených. Ibaže aj v tých demokratických chvíľach na východnom Slovensku opäť prebiehal boj o kostolíky a fary.
Ďalší tucet reportáží a čŕt Slava Kalného je reprezentatívnou vzorkou autora literatúry faktu. Kalný vie vystavať príbeh, obnažiť detaily, prostredníctvom postáv protagonistov priblížiť obdobie a jeho spoločenskú atmosféru. V slovenskej obci na Podkarpatskej Rusi, ktorá má byť pričlenená k Sovietskemu zväzu, učiteľ Kováč posiela domov do vlasti na sobášnom kočiari svoju manželku a tri deti. On v dedine zostal a dva roky pripravoval návrat slovenských kolonistov.
Zaujímavý je aj osud dekana gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove. Ten bol v čase nemilosti opatrovateľom zvierat v zoo a neskôr drezérom koní. Evanjelický kňaz Vladimír Kuna vo svojom sirotinci zachránil aj dvadsaťšesť židovských detí. Po rokoch autor našiel ďalšie dve zachránené chovankyne: doktorku Blaženu Šimovčekovú a Editu Breinerovú, matku známeho hudobníka Petra Breinera.
V kapitole Balady z Hlavnej ulice autor opisuje vojnové i povojnové Košice cez rázovitú postavu antikvára Beskida a jeho priateľa fiakristu, ktorý svoju zámožnú klientelu vozil na flámovanie až do Tatier. Obaja však skončili na blšom trhu, kde vynukovali „neužitočné“ knižky a zvyšky z parádneho kočiara.
Kalný medzi Odpísaných zaradil aj svojho kolegu, reportéra Gavrila Gryzlova, riaditeľa hotela Magnólia, kňazov, učiteľov, židovského kantora a ďalších hrdinov z Dolnej zeme i východného Slovenska. V knižke však odkrýva aj svoj život, osobitne obdobie, keď bol vykázaný z Moskvy, a pripomína aj tragický skon svojho syna Igora, talentovaného výtvarníka.
V záverečnej kapitole nás autor zavedie do dnes už zabudnutej a vydrancovanej vily v Zakarpatsku, kde KGB v šesťdesiatom ôsmom roku väznila Dubčeka i ďalších vládnych predstaviteľov. Aj keď od týchto udalostí uplynuli desaťročia, niektorí aktéri stále žijú. Nielen oni sú svedkami nespravodlivých čias, ktoré museli prežiť. Kalného kniha reportáží zostane nezabudnuteľnou kronikou týchto krušných rokov nášho národa.
Autor: ANNA SLÁVIKOVÁ (Autorka je publicistka)
