O hraniciach ľudských možností sa popísali tony papiera. Od serióznych analýz po šarlatánske vízie. Od zdanlivo presných počítačových výsledkov, cez sci-fi úvahy až po špekulácie. Isté je, že ľudské schopnosti majú hraničný limit vrcholnej výkonnosti, ibaže nikto nevie, kde presne je.
Ak dotiahneme myšlienku do absurdnosti, iste nikto nikdy nezabehne stovku za tisícinu sekundy, ba ani za päť sekúnd. Žrdkár zasa neskočí sedem a pol metra. Niekedy sa svetové rekordy určite zastavia. Ľudský organizmus má ohraničené možnosti, za ktoré ísť nedokáže. Požiadali sme zástupcu prednostu Kliniky telovýchovného lekárstva Fakultnej nemocnice v Bratislave MUDr. Pavla Maloviča o krátky exkurz na túto tému. Pre úspornosť miesta a rozsiahlosť problematiky si odpoveď nenárokuje na vedeckú presnosť, iba naznačuje.
"Hovorí sa, že každý človek je akoby predprogramovaný. Vraj až na stodvadsať rokov života. Kardiológovia tvrdia, že srdce vydrží od tri a pol do štyroch miliárd úderov. Tam by sme mohli špekulovať, že tréningom môžeme činnosť predĺžiť. Ide o ekonomickú prácu srdca, tejto pumpy, ktorá nikdy nespí.
Druhou vážnou oblasťou sú kĺby. Už tesne po dvadsiatke sme náchylní na artrózu. Starnutiu chrupaviek sa však dá zabrániť vhodnou výživou. Myslím si však, že fyzické limity sú v zásade dané. Môžeme ich zvyšovať, ale ak ich zvyšujeme nadmerne, vyrábame vlastne nových chorých ľudí. Lekár je na to, aby sa pokúsil stanoviť či vysvetliť športovcovi, ktorý má záujem byť hyperzdravý, ale v tom prípade aj chorý, že tu je už jeho strop. Pravda, kvantitu tréningu, ktorá je obmedzená, môžeme nahradiť kvalitou. To je kľúč k zvyšovaniu výkonu, aj keď si nemyslím, že stovku niekto zabehne pod osem a pol sekundy."
