Skvelé výkony, o ktorých športovci len snívajú a experti ich považujú za nemožné. Podľa profesora matematiky z univerzity v holandskom Tilburgu Johna Einmahla je to naopak. V štúdii sú stanovené maximálne možné hodnoty štrnástich atletických disciplín bez udania dátumu, dokedy sa tak stane. Einmahl a jeho kolega Jan Magnus naplnili počítač najlepšími výkonmi 1546 atlétov a 1024 atlétiek.
"Je to seriózna štúdia, ktorá zahŕňa poznatky z matematiky a štatistiky," vysvetlil Einmahl. Nie je to prvá štúdia holandského profesora na tému extrémnych hodnôt, rovnakým princípom stanovil napríklad hornú hranicu ceny akcií alebo výšku hrádzí potrebných na zabránenie záplavám.
Pokiaľ by mali platiť teórie Einmahla a jeho kolegov, zapotia sa hlavne šprintéri. Svetový rekord Jamajčana Asafu Powella (na snímke ČTK) v behu na 100 m 9,77 s by mohol byť podľa Holanďanov lepší o 48 stotín.
Z počítača tiež "vypadlo," že najlepší čas Američana Michaela Johnsona v "dvojstovke" 19,32 s by sa dal ešte zlepšiť na konečných 18,63 s. V hode oštepom sú podľa vedcov výrazné rezervy najmä u mužov. Oštep Čecha Jana Železného doletel na hranicu 98,48 m, virtuálny oštep počítača dokonca na 106,5 m.
Prognóza pre maratón je opačná. Vedcom sa podarilo u mužov nájsť iba 49-sekundovú rezervu (Paul Tergat z Kene, 2:04:55 hod), ale u žien dokonca 8:50 min (Paula Radcliffová z Veľkej Británie, 2:15:25 hod). "V mojom ponímaní neexistuje nemožné, iba neuveriteľné. A neuveriteľné nie je nemožné," poznamenal Einmahl. (tasr)