Windsurfista PATRIK POLLÁK (34 rokov, Akademik TU Košice) sa v Thajsku stal majstrom sveta v triede Raceboard, o pár dní neskôr skončil na svetovom šampionáte v triede Kona na treťom mieste. Sú to dva najväčšie úspechy v histórii slovenského windsurfingu.

Windsurfing vnímame ako dovolenkovú aktivitu. Vy ste zviditeľnili jeho športovú stránku. Aký bol po úspechoch ohlas na Slovensku?

"Bol veľmi dobrý, až som bol prekvapený. Prežil som si svojich pätnásť minút slávy. Bolo to veľmi príjemné. Dúfam, že som aspoň inšpiroval mladých nádejných windsurfistov, budem rád, ak budem mať časom svojich nasledovníkov."

Začínali ste ako všetci, ako klasický jachtár?

"Áno. Najprv som jazdil na lodiach triedy Optimist. Na nich sa každý naučí to najzákladnejšie o jachtingu, dostane vietor do ruky. V tom čase bol môj otec jeden z prvých windsurfistov na Slovensku. Keď som ho videl, bolo mi jasné, že to chcem robiť aj ja. Otec ma potom dlho trénoval, teraz ma vedie ako manažér. Tento rok som začal spolupracovať s kondičným trénerom Marošom Molnárom, ktorý sa venuje viacerým špičkovým slovenským športovcom."

A čo klasický tréner, odborník na windsurfing?

"Ja mu hovorím odborník na vodu. Ale na to, aby som si ho platil, nemám dosť financií. Musím sa pretĺkať sám a hľadať náhradné riešenia. Lebo ak idem na vodu sám, som najrýchlejší na svete. Ak trénujem s inými, je jasné, že to tak nie je. Preto sa občas pripojím k nejakému spriatelenému reprezentačnému družstvu. Často jazdím s Poliakmi, sú to výborní pretekári, ich tréner je môj bývalý súper, a tak sa s ním dobre poznám. Ale sú aj krajiny, ktoré k sebe nikoho nepustia, ktoré si úzkostlivo chránia svoje know-how."

Na pretekoch vám tréner nechýba?

"Určite áno. Tréner pomôže s technikou, vidí, kde robím chyby. Každý pretekár potrebuje pred štartom vedieť ako a kde aktuálne fúka a niektoré ďalšie informácie. O to sa postarajú tréneri, dajú svojim zverencom vstupnú informáciu a je na nich, ako s ňou naložia. To je veľká pomoc a niektoré tímy majú na túto prácu viacero ľudí. Ja si musím všetko obehať sám, často sa musím spoľahnúť len na predošlé skúsenosti. Toto vnímam ako malý hendikep, ktorý niekedy môže byť rozhodujúci."

Pre laika je rozdelenie surfov na rôzne triedy nezrozumiteľné. Ako sa dá jednoducho vysvetliť?

"Existujú dve veľké skupiny. Surfy, ktoré majú len zadnú plutvičku, a surfy s prednou plutvou a so zadnou plutvičkou. Táto skupina sa nazýva Raceboard a združuje viacero tried. Jedna z nich bola pred dvoma rokmi vybratá ako olympijská. Znamená to, že na olympiáde budú mať všetci pretekári k dispozícii surf s rovnakými technickými parametrami. Ja som na ňom začal jazdiť len nedávno, jeden komplet s náhradnou plachtou stojí okolo 160-tisíc korún. Doska by mi mala vydržať až do olympiády, plachtu bude treba niekoľkokrát meniť, lebo dostáva najviac zabrať."

Windsurfista musí byť nepochybne výborne fyzicky pripravený. Dá sa náročnosť prípravy porovnávať s nejakým iným športom?

"Ak jazdím v silnom vetre, potrebujem statickú silu. V slabom vetre silu aj vytrvalosť, lebo sa musí pumpovať. To znamená kývať plachtou, aby som sa aspoň trocha hýbal. Podľa jedného výskumu je jedna naša rozjazda ako beh na desať kilometrov. Lenže my tie rozjazdy máme v slabom vetre dve denne, inak tri. Sedem dní za sebou. Ak to mám porovnať, pripravujem sa rovnako tvrdo ako špičkový triatlonista."

Vy nie ste žiaden hromotĺk, ako veľmi rozhoduje pri windsurfingu hmotnosť?

"To závisí od toho, v akej triede a v akom počasí sa jazdí. Ukazuje sa, že pre novú olympijskú triedu bude ideálna hmotnosť 72 až 73 kilogramov. Musím sa tomu prispôsobiť a stabilizovať svoje kilogramy v tomto rozmedzí. Lenže všetko je relatívne. Majstrovstvá sveta v roku 2007 aj 2008, ktoré budú zároveň olympijskou kvalifikáciou, budú na miestach, kde je veterno, takže sa bude dariť práve tým, ktorí budú ťažší. Lenže olympijská súťaž je naplánovaná na miesto, kde zasa vôbec nefúka. Preto budú mať výhodu ľahší pretekári. Viem si predstaviť, že všetci budú chudnúť ako diví, pravdepodobne až pod hranicu 70 kilogramov."

Hovoríte o olympiáde v Pekingu. Vidíte svoju účasť optimisticky?

"Na základe tohtoročných výsledkov si myslím, že by sa mi mohlo podariť kvalifikovať. Avšak treba tvrdo pracovať ďalej."

Ako vyzerá váš súkromný život, keď ste celý rok na cestách?

"Športová kariéra sa nedá odkladať. Nemôžem ju prerušiť a dva roky žiť doma usporiadaným životom. Takže momentálne všetko podriaďujem windsurfingu, po svete jazdím sám, v upravenej dodávke, aby som minimalizoval náklady. Ideálne by bolo, aby som na vode bol 11 mesiacov v roku, ja zvládam väčšinou tak osem."

Patrik Pollák sa tento rok v Thajsku stal majstrom sveta v triede Raceboard, o pár dní neskôr skončil na svetovom šampionáte v triede Kona na treťom mieste. Sú to dva najväčšie úspechy v histórii slovenského windsurfingu. FOTO - SITA