BRATISLAVA – Priemerný zamestnanec na Slovensku zarobil vlani 11 430 korún mesačne. Veľká väčšina obyvateľov však môže o tejto sume len snívať. Ak človek nie je zamestnaný v Bratislave, nepracuje v peňažníctve a jeho zamestnávateľom nie je zahraničná firma, je len malá pravdepodobnosť, že jeho príjem dosiahne celospoločenský priemer.

Z ôsmich krajov na Slovensku je v siedmich priemerná mzda nižšia ako celoštátny priemer. Jedine Bratislavský kraj prevyšuje priemernú hodnotu a v treťom štvrťroku tu mzdy dosiahli 15 300 korún.

V ostatných častiach Slovenska je situácia podstatne horšia. Platí, že čím vyššia je v regióne nezamestnanosť, tým nižšie príjmy majú zamestnaní ľudia.

V Prešovskom kraji, ktorý dlhodobo vedie rebríček nezamestnanosti, dostávali zamestnanci priemerne 9489 korún (v 3. štvrťroku). Ekonómovia si tento vzťah vysvetľujú nízkymi mzdovými nárokmi nezamestnaných. „Nezamestnaný, ktorý má záujem pracovať, je ochotný poberať nižšiu mzdu ako zamestnanec, ktorý chce len zmeniť pracovné miesto,“ myslí si analytik Istrobanky Marek Senkovič.

Určujúcim faktorom pri nástupe do zamestnania je často dosiahnuté vzdelanie. Z tohto pohľadu sa rozdelenie výšky miezd na Slovensku javí ako spravodlivé. Najbohatší Bratislavčania majú totiž najväčšie zastúpenie vysokoškolákov v ekonomicky aktívnom obyvateľstve. Ostatné kraje v tomto ukazovateli značne zaostávajú a nedosahujú ani polovičnú úroveň v porovnaní s Bratislavou.

„Čím je odvetvie ziskovejšie, tým lepšie dokáže ohodnotiť svojich zamestnancov,“ tvrdí Marek Senkovič. Najviac prosperujúce odvetvia, ako bankovníctvo, poisťovníctvo či informačné technológie, túto závislosť potvrdzujú. Zamestnanci v peňažníctve zarobili v treťom štvrťroku priemerne za jeden mesiac 20 950 korún, pracovníci poisťovní len o niekoľko sto korún menej. Ďaleko najvyššie platy štatistický úrad zaznamenal v počítačových činnostiach – 29 346 korún.

Kritérium ziskovosti zlyháva v odvetviach, ktoré spravuje štát. V prípade škôl, úradov či nemocníc sa dá hovoriť len o celospoločenskom prospechu, ktorý je v peňažných jednotkách nemerateľný.

Spomenuté oblasti súčasne patria medzi najnižšie príjmové skupiny. Priemerný plat v školstve (v 3. štvrťroku) predstavoval 8941 korún. O málo lepšie na tom boli zamestnanci zdravotníctva (10 061 korún).

Zastaraný systém odmeňovania

Hoci sú mzdové rozdiely medzi rôznymi odvetviami značné, v rámci podniku či organizácie sa zatiaľ nevytvoril systém odmeňovania, ktorý by dokázal ohodnotiť pracovníka podľa jeho prínosu firme či organizácii. „Stále u nás pretrváva problém rovnostárstva v odmeňovaní. Je to fenomén národnej kultúry, ktorý vznikol pôsobením komunistickej ideológie,“ tvrdí expert v oblasti personálneho poradenstva Jozef Javorský.

Nedostatočné je podľa neho najmä horizontálne rozlíšenie odmeňovania – závislé od pracovných výsledkov. „Manažéri nenachádzajú dostatok odvahy robiť rozdiely medzi výkonnejšími a menej výkonnými zamestnancami,“ hovorí Jozef Javorský. Brzdou uplatňovania moderných princípov odmeňovania sú pritom odbory, ktoré tlačia na plošné zvyšovanie tarifných miezd, čím obmedzujú priestor na vyšší rast platov skutočných odborníkov.

O niečo viac Slovensko pokročilo v takzvanom vertikálnom odmeňovaní, ktoré rozdeľuje výšku platov medzi nadriadených a podriadených. „Radový zamestnanec sa ťažko vyrovnáva s tým, že zárobok vrcholového manažéra je niekoľkonásobný.“

Platy budú rásť

Z pohľadu priemerného zamestnanca priniesol rok 2000 po dlhom čase dôvod na radosť. Po očistení všetkých skresľujúcich faktorov totiž stúpla reálna mzda. Tento vývoj bude podľa ekonómov pokračovať, samozrejme, v každom odvetví a kraji inak.

Regionálne rozdiely vo výške miezd majú tendenciu ďalej sa prehlbovať. Najlepšie plateným Bratislavčanom stúpajú platy rýchlejšie ako obyvateľom ostatných regiónov. Od októbra 1999 do októbra 2000 stúpli mzdy v Bratislavskom kraji o deväť percent. Porovnateľným nárastom sa mohli pochváliť aj Žilinčania, ďalšie oblasti Slovenska vykázali sotva osempercentný vzostup. Najnižšie platy v Prešovskom kraji sa v sledovanom období zvýšili len o necelé tri percentá.

JURAJ JAVORSKÝ