Päťdesiatročný chemik, otec dvoch dospelých detí, vytvoril za toto obdobie viac ako tritisíc rôznych krížoviek a podľa prepočtov strávil nad nimi viac ako 12-tisíc hodín. Ľubomír Kováčik chcel pôvodne hrať a spievať vo vlastnej kapele. V 80. rokoch ho však vtedajší kolega nahovoril, aby prišiel medzi krížovkárov do banskobystrického krúžku Hron a odvtedy prepadol svojej vášni definitívne.
Škrtá, gumuje
Ľubomír Kováčik sedí vo svojej pracovni na štvrtom poschodí jedného z najväčších banskobystrických sídlisk a na štvorčekovom papieri ukazuje, ako vzniká krížovka.
"Potrebujem štvorčekový papier, ceruzku a hlavne čas," vysvetľuje. Čas je údajne najväčší nepriateľ krížovkára.
Najprv si určí rozmer krížovky a do políčok vpíše tajničku. Zjednodušene povedané, k tajničke priraďuje slová, škrtá, gumuje, kým nie je výsledok podľa jeho predstáv.
"Ako vyberám slová? Najľahšie je to, keď sa striedajú samohlásky so spoluhláskami. Cudzie mená, názvy a slová sa snažím používať čo najmenej," hovorí nad rozpracovanou krížovkou.
Tvorba jednej krížovky veľkosti formátu A4 mu trvá približne dve hodiny. Hovorí, že závisí od nálady a času. Práca pod tlakom, je to najhoršie, čo môže krížovkár urobiť.
"Vtedy sa mnohí krížovkári uchyľujú k rutine a vo viacerých krížovkách sa objavujú aj rovnaké slová."
Na otázku, či krížovkári komponujú do krížoviek aj chytáky, sa Ľubomír Kováčik zasmeje. Hovorí, že sa to stáva, ale "zákernosti" si robia profesionáli vraj len medzi sebou. Krížovka nesmie byť podľa neho príliš zložitá, ale ani jednoduchá. Jej riešenie má byť hlavne zábavou.
Radšej na kolene
Predstava laika o tvorbe krížoviek môže byť rôzna a v čase počítačov aj zjednodušená. Mnohí si nevedia vysvetliť, prečo krížovkári robia krížovky "na kolene", keď môžu použiť krížovkársky počítačový program, ktorý za niekoľko minút nájde vhodné slová a vytvorí krížovku sám. Kováčik síce pripúšťa aj takú možnosť, ale sám je zástancom starej školy. "Samozrejme, existuje program, ale je obmedzený len určitým počtom slov, ktoré sa potom opakujú. Počítač nenahradí prácu krížovkára. Ja musím byť v kontakte s krížovkou. Niektoré beriem ako umelecké dielo. Moje krížovky počítač neurobí."
Je to vášeň aj deformácia
Pre Ľubomíra Kováčika je tvorba krížoviek nielen zábavou, ale aj vedľajším príjmom.
Niekedy urobí až štyridsať krížoviek za mesiac. Priznáva však, že ideálny počet je asi päť za mesiac. Sú chvíle, keď nemôže vidieť ani štvorčekový papier, nieto ešte krížovku.
"Samozrejme, že mávam aj stavy, že by som ich ani radšej nevidel. Nedávno som musel robiť dve až tri krížovky denne. Vtedy už potrebujem relaxovať a vyhľadávam ťažkú prácu. Poviem si, nezapnem počítač, nezoberiem papier, ale vidím nejaké slovo, alebo kombináciu, ktorá sa mi páči a väčšinou to poruším."
Ľubomír Kováčik krížovky tvorí, ale rád ich aj rieši. Boli chvíle, keď pri lúštení ťažkých krížoviek strávil celé dni, aby doplnil jedno, dve slovíčka.
"Je to vášeň a ako pri každej záľube tak trochu aj deformácia. Zaujímavé slová, ktoré počujem alebo vidím hocikde, aj v autobuse, sa snažím predstaviť si, ako by sa dali zakomponovať do krížoviek."
