níckych časopisoch, najvýraznejším príkladom je mesačník ABC, na Slovensku Prúd, Elektrón, Ohník, Kamarát alebo humoristický Roháč.
Od Krowiaka cez Uff až k Hane
Po ’89 má komiks na Slovensku konečne dostatok priestoru a prvú polovicu 90. rokov môžeme považovať za „Zlatý vek slovenského komiksu“. Vzniká tu skvelý magazín Bublinky, komiksový boom vrcholí, zjavujú sa americké reprinty Spider-mana, Conana, G.I.Joe, Mickey Mousea a ďalšie. Podľa slávnych literárnych predlôh vznikajú samostatné zošity Tarzan, Posledný Mohykán či historický Gorazdov posol, vydávané sú reprinty starších slovenských diel.
Jozef Gertli „Danglár“ rozbieha politickú satiru Klaushouse, krimiparódiu Roger Krowiak a neskôr tínedžerský American dream. Kým si slovenský komiks na dlhší čas zobral oddychovú pauzu, vznikajú tu ešte krátkodobé pokusy o domáci magazín ako K.O.MIX, Mixcomix, Comics Flex či Uff. Za zmienku určite stojí aj založenie dvoch komiksových klubov: Združenie autorov komiksu v réžii J. Maxona a klub Zanota - Slovenský klub autorov comics okolo F. Mráza.
Čitateľom SME nie je neznámy Martin „Shooty“ Šútovec, autor stripov Pako, Rýchle čipy alebo Dr. Pundor, editor Comix revue Vemeno. Okrem každodennej hlášky do SME kreslí i pre Nový Čas pre ženy seriál Jana a do Čiech zase strip Kluci v letech a občas aj komiks.
Slovenským autorom sa paradoxne lepšie darí v Čechách ako na Slovensku: Milošovi Gašparcovi uverejňuje Reflex celostránkové stripy Hana a Hana (o kvalite tohto produktu sa dá polemizovať, avšak jeho úspech je neodškriepiteľný) a takisto sa darí i Brankovi Jelinkovi, ktorému v Čechách vyšla 200–stránková, japonskou manga tvorbou ovplyvnená surreálna trilógia Oskar Ed.
Na začiatok Spider–man
Undergroundovou stálicou na Slovensku je záhadný KMXBSTRD, autor dvoch vzájomne sa osočujúcich nepravidelníkov Your Mistake a Antikristova predkožka, tvorených partizánsky na kopírke. Pavlovi Kenížovi, ktorý sa venuje tvorbe komiksov aj komiksovej teórii, uverejňuje francúzska literárna revue Borborygmes každý štvrťrok jednostránkový strip La vie minuscule de Borbogens. Teórii komiksu sa na Slovensku venujú aj J. Malíček, N. Žáčková alebo J. Ondíková, v Čechách okrem iných M. Foret či I. Adamovič.
Okolo slovenského komiksového serveru com-x2.com sa vytvorila skupina mladých tvorcov, ktorí pri príprave výstavy na festival Comics salón rozbehli svoj tlačený projekt Adamantium. V komiksovo úspešnejších Čechách až na pár výnimiek komiksy neprekročili hranicu predajnosti nad 1000 kusov, väčšina autorov skôr či neskôr končí v reklame.
Nemôžeme tvrdiť, že komiks je v tuzemských krajinách v plienkach, veď okrem mnohých publikácií obsahujúcich viac nadšenia ako kvalitného príbehu tu vzniklo niekoľko skvelých kúskov, hodných chvály publika i odbornej verejnosti. Tak prečo nie je komiks na Slovensku v takom kultúrnom povedomí ako v komiksovo omnoho úspešnejšom Poľsku či krajinách bývalej Juhoslávie?
Možno to je inou kultúrnou tradíciou, počtom obyvateľov či inou mentalitou. Možno naozaj musí väčšina čitateľov spoznať najprv Spider-mana, až potom sa nájde dostatok čitateľov domácej tvorby. A možno je riešením práve opačný prístup, začať renomovanými (a drahými) komiksovými knihami v tvrdej väzbe. Či už komercia alebo umenie, komiks tu je a ak vydrží entuziazmus komiksových nadšencov, tak si príbehy s bublinkami svojich priaznivcov nájdu.
Michaela Chmelíčková: Comics s ním
FOTO – ADAMANTIUM
Autor: MARTIN PLŠKO (Autor je propagátorom komiksu)
