Poľské vyhlásenia a obavy vyvolala žaloba Spoločnosti pre pruské nároky (Preussische Treuhand) pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Združenie žiada odškodniť Nemcov, ktorí boli nútení z Poľska po druhej svetovej vojne odísť a ich majetok pripadol miestnym obyvateľom.
Poľská ministerka zahraničných vecí Anna Fotygová vyhlásila, že je potrebné zabrániť akýmkoľvek nárokom na odškodnenie. Navrhuje začleniť takéto rozhodnutie do dohody o dobrom susedstve a spolupráci z roku 1991.
Zmluva, ktorá vznikla po zjednotení Nemecka, potvrdila poľsko-nemeckú hranicu. Problémy vysídlencov však presunula na neurčito a krajiny sa touto otázkou na oficiálnej úrovni doteraz nezaoberali.
So zmenou zmluvy by museli súhlasiť obe strany. V prípade, že Nemci nebudú reagovať, pristúpi Poľsko k ráznejším krokom, vyhlásil predseda vlády Jaroslaw Kaczyński.
Podľa nemeckého portálu Spiegel Online povedal, že nemeckí oficiálni predstavitelia nemajú záujem o dohodu.
„V tomto smere vládne úplná tvrdohlavosť,“ reagoval poľský premiér a pohrozil, že parlament môže prijať zákon, ktorým zamietne akékoľvek požiadavky spoza hraníc bez konzultácií s Nemeckom.
Vláda Angely Merkelovej sa od všetkých aktivít smerujúcich k odškodňovaniu dištancuje. Nemecké úrady sa požiadavkami organizácií ako Spoločnosť pre pruské nároky nezaoberajú. Ani Merkelová v tomto smere nechystá zmeny. Vláda má podľa agentúry AFP obavy, že by sa nároky na kompenzáciu obrátili proti Nemecku. Aj preto organizácia doteraz neuspela a s požiadavkou sa dostala až do Štrasburgu.
Problém povojnového odsunu komplikuje vzájomné kontakty oboch krajín, podobne ako vzťahy Nemecka s Českou republikou. Situáciu v Poľsku však zhoršuje radikálny postoj bratov Kaczyńských, ktorí sa k moci v krajine dostali pred rokom.
Autor: jk
