Opera Slovenského národného divadla • Tibor Frešo: Martin a slnko • Hudobné naštudovanie: Miloslav Oswald • Zbormajsterka: Naďa Raková • Scéna: Jaroslav Valek • Kostýmy: Ľudmila Várossová • Videoprojekcie: Martin Kákoš • Choreografia: Elena Záhoráková • Réžia: Pavol Smolík • Premiéra: 15. a 16. decembra
Opera SND tento víkend k obľúbenému detskému titulu Tajomný kľúč, ktorý je na programe siedmu sezónu, pribrala novú inscenáciu. Titul Martin a slnko, považovaný kompozične za najlepšiu slovenskú rozprávkovú operu, uzrel svetlo divadelného sveta už po štvrtý raz. Frešova hudba, čerpajúca zo slovenského folklóru i z talianskej opernej tradície, je aj po tridsiatich rokoch krásna a komunikatívna. No na texte sa zub času stihol podpísať.
Našim deťom už slová „vesna“ či „felčiar“ asi veľa nepovedia, rovnako im je cudzí demonštratívny sociálny motív boja chudoby proti bohatstvu. Nebezpečenstvá mamonu, moci či lásky bez zodpovednosti sú však aktuálne i dnes. A práve toto posolstvo sa tvorcovia snažili sprostredkovať mladému divákovi atraktívnymi prostriedkami, blízkymi vizuálnemu slovníku detí, odchovaných na videohrách a trojrozmerných ilustráciách.
Rozprávka o krajine, kde Vládca Studené slnko ukradol ľuďom teplo a svetlo, je farebne i výrazovo temná. Okrem šťastného záveru ju rozjasá len vtipná scéna lesných zvieratiek. Ľudmila Várossová zbor korčuľujúcich či curling hrajúcich zajačikov a veveričiek obliekla do rozkošných snehobielych kostýmov. Pre scénu pokúšania bohatstvom vymyslela sofistikované zlaté obleky, mladé slečny zase híkali nad tyrkysovými róbami Studenej princeznej a jej družiek.
Scéna je jednoduchá, zložená z plexisklových kvádrov a ľadovej konštrukcie. Veľa sa svieti, zo stropu sa spúšťajú horolezci na lanách, dej dynamizuje a metaforicky podfarbuje nepretržitá projekcia. Odhliadnuc od pár temporytmus strácajúcich momentov (najmä tam, kde skladateľ napísal väčšie orchestrálne plochy, akoby režisérovi dochádzal dych) patrí inscenácia k najlepším prácam Pavla Smolíka.
Hudobné naštudovanie Miloslava Oswalda je symfonicky šťavnaté, i spevácky mali premiéry slušnú úroveň. Z vokálnych partov sa skladateľ najviac vyhral so Studenou princeznou, koloratúrnou náročnosťou pripomínajúcou Mozartovu Kráľovnú noci. O osud tohto speváckeho fachu sa obávať zjavne netreba, interpretky oboch premiér - Martina Masaryková i Andrea Čajová - doslova zahviezdili.
Takže - hor sa na rozprávku. Tentoraz svojim deťom určite vkus nepokazíte. A súdiac podľa reakcií mladých návštevníkov, ich ani neunudíte.
Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ (Autorka je publicistka)
