á oveľa väčšiu ekonomickú a politickú slobodu oproti roku 1978, keď sa začala „generálna oprava“.
No transformácia tiež zničila väčšinu záchrannej siete, tiahnucej sa od kolísky až po hrob: zdravotnú starostlivosť, školstvo, penziu, ktorá zaisťovala naplnenie základných potrieb pre väčšinu obyvateľstva. Výrazne poškodila veľké časti životného prostredia krajiny a spustila prehlbujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobou.
Zatiaľ čo čínska vláda stále nazýva svoj systém socialistickým a stále hrá veľkú rolu v ekonomike, to, čo sa tam rozvinulo, občas pripomína akýsi nahý kapitalizmus, kde nespútaná honba za ziskom vládne takmer všetkým stránkam života a čoraz väčšia časť obyvateľstva ostáva nechránená.
Vodcovia čínskej komunistickej strany, vedomí si toho, že sociálne napätie vyplývajúce z týchto trendov by mohlo podkopať ich moc, dali boj so sociálnou nerovnosťou na vrchol svojej agendy. Administratíva prezidenta Chu Ťin-tchaa sľúbila celú škálu iniciatív s cieľom vytvoriť „harmonickú spoločnosť“. Prísľuby obsahujú zníženie daní pre roľníkov, zvýšenie minimálnej mzdy, obmedzenie korupcie a posilnenie environmentálnych záruk.
Korupcia je rozšírená
Na druhej strane rozšírená oficiálna korupcia pretrváva napriek mnohoročným tvrdým zákrokom. Na vidieku sa miestni úradníci často spriahnu s vývojovými projektantmi, aby skupovali zem od roľníkov-samozásobiteľov za znížené ceny. Niektoré oficiálne štátne školy vyrubujú nedosiahnuteľne vysoké školné. Spoločnosti v štátnom vlastníctve patria k najväčším znečisťovateľom. Dokonca aj čestní miestni úradníci, vedomí si toho, že povýšenie závisí od ich úspechu pri povzbudzovaní miestnej ekonomiky, často porušujú smernice, ktoré sú v rozpore s cieľom ekonomického rastu za každú cenu.
Výsledkom je, že strana, ktorá vykresľuje obraz monolitnej jednoty, zisťuje, že jedna z jej najväčších úloh spočíva v tom, aby bola v pätách tým úradníkom, na ktorých sa spolieha, že budú uplatňovať jej vlastné príkazy.
Od Šenženu na juhu až po Peking na severe - a často napriek príkazom strany - vývojoví projektanti a plánovači s tesnými kontaktmi na miestne vlády zahŕňajú mestá luxusnými realitnými výstavbami, hoci ceny bývania prudko stúpajú na úroveň, akú si mnohí mestskí Číňania nemôžu dovoliť. Nedofinancované vládne nemocnice zatiaľ odmietajú pacientov, ktorí nemajú dostatok hotovosti pred liečbou. Vládou podporované automobilky chrlia autá, ktoré čoraz viac halia mestskú oblohu v Číne smogom. A štátne tabakové spoločnosti, dychtiace po zisku, ponúkajú trilióny cigariet ročne, hoci choroby súvisiace s fajčením a náklady na zdravotnú starostlivosť naďalej závratne stúpajú.
Škody na životnom prostredí sú obrovské
Nikde nečakajú na čínsku vládu väčšie výzvy ako v oblasti jej zhoršujúceho sa životného prostredia. Problém je celočínsky. Továreň na chloritan draselný v dedine Xiping v juhovýchodnej provincii Fu-ťian celé roky vylieva chemikálie do neďalekej rieky napriek súdnym príkazom, čím ničí miestnu úrodu. Továreň, ktorá vyrába olovený ingot v Gansu na západe, vypľúva odpad, ktorý spôsobuje u asi 250 detí otravu olovom. Štátna petrochemická továreň na severovýchode chrlí benzén, vďaka čomu je okolitá voda nepitná.
Čína je nebezpečne blízko bodu krízy svojím životným prostredím, píše Pan Yue, úprimný štátny tajomník čínskej Štátnej správy ochrany životného prostredia (ŠSOŽP). Tretina obyvateľov Číny podľa neho pije nevyhovujúcu vodu a tretina dýcha silne znečistený vzduch. „Vskutku, Číne sa podaril za tri desaťročia ekonomický pokrok, aký si v západných krajinách vyžaduje 100 rokov. No Čína tiež utrpela storočné environmentálne škody za týchto 30 rokov,“ dodáva Pan.
No keď ŠSOŽP chce zatvoriť továrne chrliace odpad, pravidelne jej to zmaria miestni úradníci odhodlaní udržať tamojšie továrne v chode a neraz si pritom napchať aj vlastné vrecká.
V mnohých rozvinutých ekonomikách sa sociálne napätie trochu uvoľňuje v demokratických voľbách, ktoré umožňujú deprimovaným obyvateľom vyhnať neobľúbených alebo skorumpovaných vodcov. Čína sa dosiaľ neochvejne vyhýbala tomuto prístupu. Namiesto toho sa úporne snaží nájsť iné východisko, ako si udržať rozsiahlu byrokraciu a čoraz neposlušnejšie firmy v područí.
Národ, ktorý sa pustil cestou proti kapitalizmu, teraz stelesňuje mnohé z jeho najextrémnejších prvkov.
Autor: JASON DEAN Uverejnené so súhlasom The Wall Street Journal Europe, (c) 2006, Dow Jones & Company, Inc.
