“ povedal prezident IT asociácie Slovenska Juraj Sabaka. Asociácia združuje viac ako 70 firiem pôsobiacich v sektore informačných technológií.
Je to aj preto, že je na Slovensku nedostatok programátorov s praxou. Následkom toho ich cena na pracovnom trhu rastie, čo zvyšuje náklady firiem a tým aj cenu ich produktov. „Veľké firmy vyhnali platy aj pre neskúsených programátorov pomerne vysoko,“ povedal konateľ spoločnosti A. I. S. Ján Stano.
Mimo Bratislavy sú záujemcovia aktívnejší
Malé a stredné softvérové firmy ponúkajú absolventom v Bratislave 16- až 20-tisíc korún ako nástupný plat. Začínajúci programátor, ktorému sa podarí získať zamestnanie vo väčšej firme, však môže dostať na začiatok aj 30-tisíc korún. Dobrý programátor so skúsenosťami zarobí mesačne aj dvakrát toľko.
Opačný názor má Siemens, ktorého divízia PSE zamestnáva v súčasnosti asi 1200 programátorov. „Je tu dostatok kvalifikovaných programátorov. Rastie však konkurencia firiem na trhu a je stále náročnejšie získavať v relatívne krátkom čase ľudí, ktorí vyhovujú našim požiadavkám,“ povedal hovorca Siemensu Tomáš Král. Podľa neho je ľahšie nájsť vhodného zamestnanca mimo Bratislavy, kde sú aj oni aktívnejší pri hľadaní práce.
Král však hovorí, že aj keď konkurencia firiem, a teda aj platové nároky kandidátov rastú, platy stále najviac ovplyvňujú pracovné skúsenosti.
Neskúsení, no drahí
Do firiem sa podľa riaditeľa a predsedu predstavenstva firmy Cígler Software Dušana Peška hlásia absolventi, ktorí si myslia, že sú dobrí. „Je však rozdiel robiť programy, ktoré riešia matematické úlohy, a programy pre bežných používateľov,“ povedal. Okrem toho niektorí absolventi nevedia pracovať v tíme alebo so starším zdrojovým kódom programu. Za najťažšie označil Peško hľadanie ľudí, ktorí vedia pracovať so staršími technológiami. „Musíme sa teda uspokojiť s tým, že berieme ľudí, ktorých musíme najprv dovzdelať,“ povedal. Hneď, ako sa zaučia, tak sa podľa Peška stávajú zaujímaví pre väčšie alebo zahraničné firmy.
Niektoré spoločnosti sa snažia ušetriť tak, že zamestnajú študentov. „Potom, ako doštudujú, zväčša odídu do zahraničia alebo do väčších firiem,“ povedal Stano. Lákadlom je pre nich aj vyšší plat. Ak odídu do zahraničia, platový nárast je ešte väčší. Podľa Stana dostane programátor napríklad v susednom Česku, kde neexistuje ani jazyková bariéra, o 20 až 30 percent viac ako na Slovensku.
Turistika programátorov
Nedostatok ľudí sa podľa Sabaku prejavuje aj vysokou fluktuáciou programátorov. „Je taká vysoká, že jej už hovoríme turistika,“ povedal. Niektorí vystriedajú za rok aj tri zamestnania a stávajú sa prípady, keď sa ľudia po krátkom čase vrátia späť do tej istej firmy, ale už majú dvojnásobný plat.
Nedostatok programátorov by sa dal podľa Sabaku vyriešiť aj otvorením hraníc pre krajiny ako je Ukrajina či Rusko. „Hranice by sa otvorili selektívne podobnou formou, ako sú zelené karty do USA či Nemecka,“ povedal.
