So svojou kapelou Ecstasy of St. Theresa navštívili Bratislavu, aby v nej predstavili nový album Watching Black. Po dlhšej pauze zapríčinenej tehotenstvom speváčky a problémami so sluchom Jana P. Muchowa sa tak vracajú na koncertné pódiá.
Od Slowthinking sme štyri roky čakali na album, ktorý napokon vznikal dosť komplikovane. Prečo sa aj jeho vydanie posunulo viac než o rok?
JAN P. MUCHOW (J. P. M.): „Pôvodný plán bol 2005, ale ja som chytil to ucho.“
KATEŘINA WINTEROVÁ (K. W.): „A ja nejaké to dieťa.“
J. P. M.: „Keď sa povie štyri roky, znie to šialene, ale my sme sa ešte dva roky venovali predchádzajúcemu albumu. Potom sme začali pripravovať nový. Mysleli sme si, že ho urobíme rýchlo, ale nemalo zmysel vydávať ho, keď sme ho nemohli podporovať.“
Kateřina ste herečkou Národního divadla, najnovšie spolupracujete s repermi a vy Jan ste vychytený hudobný producent. Stíhate to všetko?
K. W.: „Tá práca nie je intenzívna a kontinuálna, všetko sú to nárazové projekty. Je to iné, ako keď sa babreme s albumom. Sme však otvorení rôznym projektom, chceme toho robiť viac.“
J. P. M. : „Je to trochu na úkor súkromného života, na dovolenke sme napríklad dlho neboli. Niekto odchádza na víkendy, no my víkendy nemáme. Ale zase je to naše slobodné rozhodnutie.“
Považujete sa teda za workoholikov či perfekcionistov?
K. W.: „Ja nie.“
J. P. M.: „Nie sme, ale nad niektorými vecami špekulujeme viac. Máme isté predstavy a tie nechceme opustiť.“
K. W.: „Ja som taká bola na minulom albume. Ten bol emocionálny, a tak som sa do neho aj viac ponorila. Teraz som pracovala trochu inak, viac je zapojený mozog. V živote sa stala kopa vecí, ktoré ma niekam posunuli. Nemám pocit, že by som bola perfekcionistka, ale vždy chcem vychytať všetky muchy.“
Ste jedna z prvých českých kapiel, ktorá sa po revolúcii dokázala presadiť aj v zahraničí. Ako sa vám podarilo, že vám už začiatkom deväťdesiatych rokov vychádzali nahrávky vo Veľkej Británii?
J. P. M.: „Je to asi žánrom, hráme menšinovú hudbu, ktorá sa počúva všade na svete. Ale stále len menšinovým publikom. Divokej Bill nemôže komunikovať niekde inde, pretože spievajú v češtine. Neznamená to, že oni sú teraz hlúpi a my nie. Len naša hudba je viac univerzálna.“
Okolo kapely EOST existuje mýtus, stala sa symbolom českej alternatívy. Čím to je?
J. P. M.: „Neviem. Keď sa Beckham pozrie do zrkadla, tiež asi nevidí model s neuveriteľnými príjmami.“
Ako sa vidíte v zrkadle vy?
J. P. M.: „Stále ako pätnásťročný a nevnímam čas. Ale my stále nemáme manažéra či PR agentúru, takže u nás to nie je ako u Dana Hůlku. Keď sa začalo písať, že je sexsymbol, aj tie ženské tomu uverili. Takže si prečítali, že aha, ten sa podľa novín páči ženským, takže odteraz sa mi páči.“
Ako úvodný singel z nového albumu ste si vybrali skladbu Watching Black White Looking, ktorá je na albume asi najzložitejšia. Nie je to zvláštny výber?
J. P. M.: „Nebolo zámerom urobiť ľuďom naschvál. Ale je to jasný signál a myslím, že tá skladba dobre vystihuje CD. Nový album je celkove zložitý, a preto sme chceli dať aj singlom znamenie, že to už nie je žiadna ambientná nahrávka, ani žiadny popíček. Má to nejaký názor a ten ľudia buď vezmú, alebo nie. Určite sú aj takí, ktorí to nestrávia.“
Kateřina, ste herečka. Pomáha divadlo vášmu pódiovému prejavu?
K. W.: „Neviem, či mi divadlo pomáha, ale herečka som určite, aj keď sa mi to hlúpo hovorí. Pri speve si predstavujem tie príbehy, roly, postavy. Neberiem to však ako pomoc, je mi to prirodzené. Naopak, hudba je pre mňa zábavou, pomáha mi mať nadhľad. Že nie som úplne zahrabaná v divadelnom svete, môžem si oddýchnuť s kapelou a byť sama sebou.“
