Mlčanie prvé - Vianoce

Jeden z najväčších dôvodov na mlčanie sa spája s Vianocami. Odporúčam „protivníka“ unudiť do bezvedomia opisom zdobenia medovníčkov a toho, ako ich vešiame na stromček.

Aj to, že u nás niet Svätého Klausa (Santa Claus), ale darčeky nosí Ježiško, dokážu cudzinci ešte pochopiť (Talianom ich aj tak nosí Babbo Natale). Ale zvyšok je dobré zaobaliť ako vianočného kapra v strúhanke. Je jedno, ako blízky človek sa vás na to pýta, aj tak mu nevysvetlíte, prečo s nostalgiou v hlase spomínate na vyberanie živého kapra s dedkom. Ako ste ho poctivo kŕmili celé týždne, a aká dráma sa vždy na Štedrý večer odohrala, keď sa milujúci otec rodiny zakrádal po byte s nožom v ruke.

Vôbec neodpovedajte na otázku, či ste boli schopní to nemé stvorenie potom zjesť. Nepochopia, že ste „pre pokoj v rodine“ toho Fossiho či Mossiho, obaleného v strúhanke, poctivo spratali aj so zemiakovým šalátom.

Mlčanie na Veľkú noc

Veľkonočné tradície? Dám vám dobrú radu – držte sa veľkonočných vajec, inak vás budú považovať za šovinistu, sadistu, masochistu a burana. Ak im skúsite predstaviť pani Morenu a jej každoročný osud v ohni a rieke, môžete si byť istí, že vás nepochvália. Talianski muži sú veľmi slušne pod papučou (a aj keď je ich snom polovicu ženskej populácie Talianska upáliť, nikdy by si na to netrúfli) a talianske ženy sú, naopak, silne preemancipované a skutočne nemajú pocit, že upaľovať model ženy je krásny zvyk hodný nasledovania. Fakt, že sú to ženy, čo vynášajú Morenu, si radšej nechajte iba pre seba, inak v najbližšej rieke môžete skončiť vy.

Skutočne pochybujem, že dokážete fundovane odpovedať na otázku, prečo Morena nie je chlap a prečo radšej neupaľujeme mužov? A či sme si istí, že stredovek na Slovensku sa skončil ...

A čo slovenskí šuhaji pletúci korbáče, aby boli Slovenky pekné? V mojom talianskom slovníku slovo korbáč nie je (fakt ďakujem, milé vydavateľstvo). Ani slovo „šibať korbáčom“ nemá taliansky ekvivalent, ale zručný prekladateľ si s tým poradil, lebo šibať je v podstate synonymom slova bičovať, ,a tak použil slovo bičovať. Začínate mať predstavu?

Neprajte si vidieť výraz na tvárach úbohých Talianov potom, čo som im povedala čosi takéto: „Na Veľkú noc muži z prútia vyrábajú takú dlhú vec. Inak veľmi krásnu. Väčšinou jej koniec ozdobia stužkami, ktoré dostanú od všetkých žien, čo v ten deň zbičovali.“

-„...čo ich?!?“

Ešte jeden letmý pohľad do slovníka, aby som sa uistila.

-„No predsa bičujú ženy.“ Môj pokojný úsmev a ich neopakovateľný výraz zhrozenia na tvári

Po hodnej chvíli ticha: „Preboha a prečo?!“

-„Ach, no predsa to, aby boli krajšie, “ pokojne odpovedám.

Ak nenosíte príručný korbáč na demonštráciu, odporúčam vyhnúť sa opisu aj tejto tradície.

Nie je máj ako máj

Môjmu manželovi som raz opisovala, ako na prvého mája muži zvykli stavať prvé máje svojim láskam. Obšírne som mu vysvetlila, ako stromy vyťali, preniesli, ozdobili stužkami. Vravím mu, že to bolo jednoznačne veľmi romantické.

Na druhý deň (bol máj) mi muž môjho srdca priniesol prvomájový stromček. Umelohmotný, ihličnatý aj so zlatými vianočnými guľami. Vraj „prvomájový stromček z lásky“ , vraví mi pyšne, a dodáva, že to vôbec nebolo jednoduché v máji zohnať stromček. Bol v polovici obchodov a všade sa ho pýtali, na čo to potrebuje (vianočný stromček v máji, všakže). Moja drahá polovička ich však poučila, že na Slovenku máme taký zvyk - v polovici jari zdobíme vianočné stromčeky pod oknami svojich lások. To všetko mi moja polovička porozprávala s výrazom úplnej spokojnosti, a keď skončila, mala v očiach ten úžasný pohľad, ktorý mávajú iba muži. Veľmi neodolateľne, a kúzelne mi vravel – no, a teraz ma môžeš pochváliť!

Takže dnes som skutočne pochopila hĺbku pravdy slovenského porekadla o tom, že mlčať je nad zlato. To je jediná z tradícií, ktorej sa budem držať.

Autor: EVKA CUCURACHI