Prezidentom futbalového Spartaka Trnava sa stal LADISLAV KUNA, ktorý po 15 rokoch vystriedal Jozefa Bachratého. Doteraz trénoval Martin, ktorý hrá pod hlavičkou béčka Rimavskej Soboty. Kým predtým bolo okolo Bachratého odchodu veľké haló, táto zmena prišla potichu, nečakane a definitívne. Oficiálne je 59-ročný Kuna prezidentom od pondelka 11. decembra.

Kedy vás z vedenia Spartaka oslovili s ponukou?

"Asi pred mesiacom s tým, či nechcem pracovať v štruktúrach Spartaka. Úprimne poviem, váhal som. Dal som si na rozhodnutie čas a potom som si povedal, že to prijmem. Mal som dva dôvody: chcel som to vyskúšať a druhým bolo široké zázemie a fanúšikovský potenciál. Bol by som rád, keby sa nám podarilo dať dohromady opäť kvalitné mužstvo."

Vedeli ste o problémoch Spartaka z pozície fanúšika, alebo ste videli aj do kuchyne klubu?

"Vedel som, čo sa deje v Spartaku len ako fanúšik. Vnútorné záležitosti som zvonku nevidel. No takto je to v každom klube, ktorý nebol pripravený na profesionalizáciu, nielen v Trnave."

Aké povinnosti a práva vám z funkcie vyplývajú?

"Sám ešte neviem. Budem každý deň na štadióne. Pán Bachratý mal súkromné aktivity a jeho funkcia bola akoby čestná. Chceme funkciu prezidenta klubu sprofesionalizovať a dúfam, že v nej nesklamem."

Predstavili vás už oficiálne hráčom?

"Áno. Bolo to krátke stretnutie, ale cítil som sa ako tréner. Bol som v tej funkcii dlhé roky, takže len tak ľahko z nej nevypadnem. Mnohí starší hráči ma poznajú, mladší ma spoznajú."

Kde vidíte Spartak vo svojich predstavách a kde v reále?

"Reálne je pre mňa nepochopiteľný pokles jesennej formy oproti jari 2006. Káder sa až tak nezmenil, i keď odišli dvaja-traja hráči. V tom nebol problém. Lenže vtedy som do toho nevidel, takže neviem, prečo sa to stalo. Teraz sa musíme zamerať na baráž, dobudovať mužstvo, tak aby sa situácia o rok nezopakovala. Podľa mojej predstavy by mal Spartak hrať o titul, skončiť na prvom mieste. To je sen každého Trnavčana, ale nie je to ľahké. Počul som názor jedného funkcionára, nie z tohto mesta, že kúpi klub a o dva roky bude v Champions League. Takých ľudí označujem za rojkov. Urobiť dobré mužstvo, to je otázka dlhých mesiacov, systému, trpezlivosti a dennodennej roboty."

Viete, kto by mal prísť alebo odísť? Riešite to aj vy, alebo je to výsostne v kompetencii trénera?

"Mnohé veci konzultujeme. Vieme, že treba káder skvalitniť. V tejto chvíli vám nepoviem, kto príde. Toto je skôr otázka na január. Zatiaľ fungujeme s tým, čo máme. Navyše, neurobili sa ešte všetky zmeny v štruktúrach klubu. Prevratné nebudú, ale nejaké určite áno."

Myslíte si, že kvalita áčka v klube je zrkadlom práce s mládežou?

"Keď nemáte dobre organizovanú mládež v klube, ide o takú istú situáciu, ako keď deti vyrastajú bez rodičov. Ak tu budem dlhšie, bude to jedna z mojich priorít. Chcem, aby bola práca s mládežou organizovaná, pod kontrolou. Do nej treba investovať. Keby sa nám to nevrátilo nijako inak, tak aspoň v tom, že chlapci nebudú nezamestnaní. Budú vedieť hrať futbal a uživia sa ním."

Čo by ste v závere roka zaželali slovenskému futbalu?

"Zdravie hráčom, trénerom aj fanúšikom. Aby mali v každom kole radosť z futbalu. Inak to nejde. Pretože chodiť na štadión nasilu, alebo si tam ísť len zanadávať, nemá zmysel. Chcem, aby aj obecenstvo malo z futbalu radosť a prišlo aj vtedy, keď sa mužstvu nedarí. Vieme, že v zahraničí chodia diváci povzbudiť tím, aj keď vypadne. A želám si, aby názov klubu spĺňal to, čo sa pod ním skrýva. Aby sa tu ľudia stretávali, pretože to je základ celého športu." TATIANA ČUPERKOVÁ