ov,“ povedal Janiš. Na jednej strane vláda podľa neho hovorí občanom, že znižuje ceny energií, „na druhej strane to občania zaplatia tým, že menej peňazí bude smerovať do zdravotníctva alebo školstva“, povedal Janiš. Štát totiž bude musieť nízke ceny dotovať. Okrem toho, pre nižšie zisky odvedú energetické firmy do rozpočtu menej daní.
Regulácia je dočasná
Marián Naniaš zo sekcie energetiky ministerstva hospodárstva sa bráni, že regulačná politika je len na preklenutie obdobia, kým nebude trh úplne liberalizovaný. „Nechceme proti nikomu bojovať. Regulácia je o ochrane spotrebiteľov, teda veľkých firiem aj domácností,“ povedal Naniaš. Štát je v špecifickej pozícii, pretože „podnikateľským subjektom totiž zaručuje zákazníkov a primeraný zisk“, povedal Naniaš.
Z 25 členských krajín únie až 15 reguluje svoju energetickú politiku prostredníctvom zákonov. „Nezávislosť nie je presne zadefinovaná ani v smerniciach únie,“ povedal Naniaš.
Navrhované zmeny v zákone kritizujú aj viaceré firmy a inštitúcie. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Karol Dvorák tvrdí, že je „ohrozená nezávislosť a predĺženie lehôt v rozhodovaní, ak sa ministerstvo stane účastníkom cenového konania“. Počas roka musí urobiť približne dvetisíc rozhodnutí. Úrad by musel zamestnať nových pracovníkov, aby boli dodržané lehoty. Prijímanie nových zamestnancov by pritom bolo v rozpore s plánom vlády, znížiť počet pracovníkov v štátnej správe o 20 percent.
Hrozí porušenie smernice
Zákon, tak ako je navrhnutý v novele, rozširuje pôsobnosť úradu aj na výrobcov energie. To, akým spôsobom bude regulovať úrad všetkých výrobcov aj obchodníkov považuje Dvorák za vážnu prekážku, ktorá zároveň poruší smernice Európskej únie. Naniaš si myslí, že novela je v súlade so smernicami Európskej únii. Jej obsah vraj ministerstvo konzultovalo aj s Bruselom.
Naniaš odmieta tvrdenia, že jej prijatím budú ohrozené investície na Slovensku. „Smernica únie hovorí o zabezpečení dodávok a ochrane investícií. Obavy z neistého prostredia sú neopodstatnené,“ povedal.
Predseda predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu Jan Massmann chce, aby sa regulácia rozšírila len na domácnosti. „Je to aj cieľ Európskej komisie,“ povedal Massmann. Tiež si myslí, že ministerstvo by sa nemalo zúčastňovať cenových konaní. Nebezpečenstvo vidí v oneskorení rozhodnutí.
Zástupkyňa Slovenských elektrární si myslí, že ak novela prejde, budú slovenskí výrobcovia diskriminovaní oproti zahraničným: „Regulačný úrad bude mať možnosť ceny umelo zafixovať na nízkej úrovni“. Firmy by boli odradené investovať na Slovensku. „Ohrozená by bola aj bezpečnosť, ktorú deklaruje vláda ako jednu zo svojich priorít. Môže to mať dôsledky na európskej úrovni,“ povedala.
Podľa Erika Štefáka zo Stredoslovenskej energetiky dochádza v novele ku konflikte záujmov. „Na jednej strane vystupuje štát ako akcionár, ktorý sa snaží zvyšovať svoj zisk a na druhej strane ako regulátor, ktorý tlačí na znižovanie ceny,“ povedal Štefák.
Novela by mala platiť od marca budúceho roka. Ak parlament novelu schváli, úrad by mal regulovať cenu energií pre domácnosti a maloodberateľov ešte ďalších päť rokov a pre veľkoodberateľov tri roky.
