Ide o prvú tzv. emocionálnu príbuzenskú transplantáciu na východnom Slovensku, keď darcom nebol pokrvný príbuzný.
Živými darcami pri doterajších príbuzenských transplantáciách obličiek boli výlučne rodičia, deti alebo súrodenci, teda ľudia z genetického príbuzenstva.
„Na Slovensku, na rozdiel od severských krajín a USA, nemá tento druh transplantácie veľké zázemie,“ povedal člen tímu a koordinátor Transplantačného centra FNLP Ľuboslav Beňa. „Náš transplantačný program je postavený na nežijúcich darcoch. Darovanie orgánov od živých darcov je spojené s etickými a legislatívnymi problémami.“
Keďže lekári nenašli vhodného darcu medzi pokrvnými príbuznými pacientky, prijali ponuku manžela.
„Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Keď však vyšetrenia ukázali, že manžel je absolútne zdravý a je definitívne rozhodnutý, rozhodli sme sa,“ povedal Beňa.
Na transplantácii sa podieľal 20-členný operačný tím. „Aj keď išlo o rutinný zákrok, psychicky bol dosť náročný. Ešte nikdy v živote som neoperoval úplne zdravého človeka,“ podelil sa o dojmy vedúci odberového tímu, prednosta Urologickej kliniky Ladislav Valanský.
Chirurgický zákrok trval hodinu a štyridsať minút, odobratú obličku dokázali lekári opäť pripojiť na krvný obeh pacientky v priebehu 62 minút.
V košickej nemocnici urobili od roku 1986 už 228 odberov od neživých darcov. V šiestich prípadoch išlo o príbuzných.
Podľa lekárov je transplantácia obličky finančne náročná, celkovo je oveľa lacnejšia, ako udržiavanie pacienta na dialýze.
Anežka: Manžel mi dal darček na celý život
Anežka a Marek Makulovci sú šťastní manželia. Aj po rokoch sa držia nežne za ruky, z ich pohľadov vyžaruje nesmierne hlboký cit. Všetko však mohlo byť úplne inak.
„Keď som štvrtýkrát otehotnela, cítila som, že sa so mnou niečo deje. Lekári zistili nález na obličkách. Po pôrode sa môj stav rapídne zhoršil. Obidve obličky prestali fungovať. Pred polrokom som musela začať chodiť na dialýzu. Trikrát do týždňa po päť hodín. Bola som z toho nervózna, unavená, odnášali si to deti i celá rodina,“ spomína 34-ročná Anežka.
Lekári jej navrhli transplantáciu. Hľadal sa vhodný darca. Anežkina mama sa ponúkla, že dcére daruje svoju obličku. Jej zdravotný stav jej to však nedovolil. „Dostala mozgovú porážku. Vtedy som sa rozhodol, že idem do toho. Len som sa bál, či moja oblička bude pre Anežku dosť dobrá,“ usmieva sa Marek.
Po šiestich týždňoch intenzívnych vyšetrení lekári potvrdili, že Marekove obavy sú zbytočné a manželov začali pripravovať na zložitý operačný zákrok.
„Bála som sa. Ani nie o seba, skôr o deti a manžela. Predsa len, bol zdravý človek a teraz pre mňa príde o jednu obličku.“
„Klamal by som, keby som tvrdil, že som nemal strach, ale podarilo sa mi ho prekonať. Veril som, že jej to pomôže. A veril som aj lekárom, že to dokážu. A pozrite sa. Dnes je Anežka rovnaká, ako keď sme boli mladí,“ hladká manželkinu ruku.
Anežka a Marek sú po transplantácii úplne v poriadku. „Som šťastný, že ju nič nebolí, že má stále dobrú náladu, konečne sa môže bez strachu napiť a najesť. A už mi ani nenadáva,“ žartuje Marek.
Anežka sa na tohtoročné Vianoce mimoriadne teší. „Po dvoch rokoch trápenia si ich poriadne vychutnám. Dostala som darček na celý život.“
