Oproti roku 2004 došlo k zníženiu o miliardu. Komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová vyjadrila na jednej strane spokojnosť, že „viac ako polovica členských štátov presmerovala vyše 90 percent štátnej pomoci na horizontálne ciele spoločného záujmu, akými je ochrana životného prostredia a výskum a vývoj“. Na strane druhej neskrývala sklamanie, že „celková výška subvencií sa skoro nezmenila“.
Subvenčný cisár
Na prvom mieste subvenčného rebríčka sa ocitlo Nemecko, ktoré poskytlo vyše 20 miliárd eur štátnej pomoci (okrem železničnej dopravy), čo predstavuje takmer tretinu všetkých eurosubvencií. Reakcia v nemeckých novinách na najnovšie subvenčné údaje bola sarkastická: Napríklad denník Süddeutsche Zeitung označil Nemecko za „subvenčného cisára“. Za Nemeckom nasleduje Francúzsko s necelými desiatimi miliardami. Tretie bolo Taliansko takmer so 6,5 miliardy. Slovenské subvencie dosiahli 300 miliónov eur, české o dvesto miliónov viac.
V relatívnom porovnaní bola najštedrejšia Malta, kde sa subvencie vyšplhali na 3,2 percenta HDP. Na druhé miesto sa dostalo Maďarsko so subvenciami 1,8 percenta HDP. Tretie bolo Fínsko s podielom 1,75 percenta. Slovensko poskytlo štátnu pomoc vo výške 0,66 percenta, čo je len o niečo viac ako európsky priemer. Česká republika bola mierne pod európskym priemerom.
Severania bez pomoci
Pozitívna je skutočnosť, že v EÚ sa darí okresávať pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, ktorá môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže. Tu sa dostali do popredia najväčšie členské štáty: Na Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Veľkú Britániu a Talianska pripadlo v rokoch 2000 až 2005 vyše 95 percent všetkých subvencií záchranných reštrukturalizačných subvencií. Výnimkou sú Dánsko, Írsko, Luxembursko, Fínsko a Švédsko, ktoré takúto štátnu pomoc vôbec neposkytli.
