ka BA-CA Kunstfora Ingried Bruggerová zapožičala do galérie unikátne kúsky. Trvalo jej to viac ako dva roky, výsledok je obdivuhodný.
Za jeho dielami cestovala dokonca k súkromným majiteľom v ruských provinciách, ktorí svojho Chagalla ani v ťažkých časoch nepredali na Západ. Väčšina diel pochádza zo zbierok Treťjakovskej galérie v Moskve, zo Štátneho ruského múzea v Petrohrade (Ermitáž), z newyorského Guggenheimovho múzea a z Museum of Modern Art (MoMA) a napokon z Centre Pompidou v Paríži.
Podarilo sa jej vytvoriť jedinečnú expozíciu Chagallovho raného diela, ktorá sa už zrejme v žiadnej galérii nezopakuje. Viaceré z vyše stovky obrazov ešte v Európe neboli vystavené.
Mark Zacharovič Šagal (Mioscha Sacharawitsch Schahalau) sa narodil vo Vitebsku ako syn židovských rodičov. Chagall v knihe Môj život zoširoka spomína na otcovský dom, kde sa žilo podľa chasidských tradícií, na osem neposedných sestier a brata i na svojrázneho strýka Neucha, ktorý prevážal na rozheganom vozíku zvieratá a hral na husliach.
Netušil, že sa stane inšpiráciou mnohých Chagallových Huslistov.
Po krátkych štúdiách doma odišiel Chagall v roku 1910 do Paríža, kde sa mu „otvorili oči“. Postavy a predmety prestali podliehať zákonu príťažlivosti. Na veľkých plátnach sú čisté vízie vnútorného sveta, existujúceho mimo času, večne. Obdivovali ho aj priatelia Apollinaire, Legér, Modigliani.
Picasso o ňom povedal: „Keď Chagall maľuje, nikto nevie, či spí alebo bdie. Určite má niekde v hlave anjela.“
S hravými obrazmi prekypujúcimi obrazotvornosťou mal Chagall v Paríži od prvej výstavy úspech, ale do mesta, ktoré sa mu stalo druhým domovom, sa natrvalo vrátil až v roku 1922. Bol už sedem rokov ženatý so svojou životnou láskou a večnou inšpiráciou Bellou Rosenberg.
Musel vtedy oželieť takmer všetky diela, ktoré tam namaľoval počas prvého pobytu, pretože zmizli. Zároveň sa súdil o stopäťdesiat diel zanechaných v Rusku, ktoré sa rozpredali bez jeho súhlasu.
Práve tie patria do najoceňovanejšieho, raného, tzv. „ruského“ obdobia jeho tvorby. Sú prekrásnou panorámou židovského sveta a zároveň je v nich to, čo robí Chagallovo umenie výnimočným - masívna farebnosť, do ktorej transformuje neuveriteľné príbehy lietajúcich ľudí a fantastických figúrok.
Dôležité veci maľuje veľké, nedôležité sú drobné a pitoreskné zároveň. Šťastný lietajúci pár sa vznáša nad dedinou a zapĺňa väčšinu plátna. A za plotom čupí drobný, trochu komický pánko a vykonáva svoju potrebu (Nad mestom, 1914 - 1918).
Neopakovateľne čarovným spôsobom spája láskavý humor, ľudovosť a tradíciu s avantgardou. Tomu, čo v sebe nosil z Ruska, dal nové a natoľko unikátne vyjadrenie, že pred a po Chagallovi nikto nebol ako Chagall.
Pracoval so snom a skutočnosťou predtým, ako sa tomuto vzťahu začali venovať surrealisti. Preto sa na jeho obrazoch dá vidieť tak veľa. Sú umelecky mimoriadne a zábavné zároveň, motívy na nich sú neuveriteľnou zmesou radosti a melanchólie.
Najväčšou atrakciou výstavy sú však monumentálne maľby, ktoré urobil v roku 1920 pre Židovské divadlo v Moskve. Zapĺňajú celú jednu miestnosť Kunstfora. Je medzi nimi osem metrov dlhé plátno s motívmi židovského a ruského ľudového umenia.
Dielo je veľmi krehké a je odvážne, že ho požičali na takú dlhú cestu - možno len tento jediný raz. Z Treťjakovskej galérie s ním cestovali aj niekoľkí reštaurátori.
Autor: MILADA ČECHOVÁ, Viedeň
