Večer už čosi pred ôsmou načala trinidadská speváčka Nyaka v sprievode dídžeja Kappu. Nie práve najistejší spev, stiahnutý zvuk a červené šaty či skôr bikiny, ktoré v podstate nič nezahaľovali. Akoby svojím sporým oblečením a tanečníčkami chcela odviesť pozornosť od samého spevu, čo sa jej do istej miery podarilo. Paradoxne, keď sa pri poslednej skladbe trochu viac obliekla, aj spievať jej to začalo lepšie. Neskoro, ale predsa.
Väčšina ľudí však tak či onak prišla až na Seana Paula. Šesť miliónov predaných platní, status svetovej hviezdy a ženského sexidolu sú silné lákadlá. V poslednom čase sa však slovenské publikum stalo trochu rozmaznaným. Uznajme, právom. Black Eyed Peas, Jay-Z, Sting, Depeche Mode, Massive Attack. No na druhej strane, to surové nadšenie sa z koncertov už akosi vytráca. Tak aj v stredu večer.
Na priame výzvy síce reagovalo výskaním i piskotom, no inak pôsobilo vcelku chladne. Akoby sa baviť začalo až v poslednej polhodine koncertu. Možno i to je dôvod, prečo si Bratislava od Seana Paula nezaslúžila žiaden prídavok.
Pritom nechýbali piesne ako Gimme The Light, i keď väčšinu približne dvojhodinového vystúpenia tvorili skladby z aktuálneho albumu The Trinity. Hity ako We Be Burnin’, Temperature či klasicky reggae pokojná a angažovaná Never Gona Be The Same. A tiež nechýbali ruky do vzduchu vystreté so znakom mieru, ktorý je pôvodne skôr znakom víťazstva. Politické výzvy sme si tentoraz odpustili.
Počas večera však nikto nemohol pochybovať, komu sú skladby tohto Jamajčana určené. „All my sexy ladies“ to azda prijímali s radosťou. Škoda, že vzhľadom na celkom slušnú návštevnosť neostávalo priveľa priestoru na tanec. Takáto hudba si totiž priam pýta vrtenie bokmi.
Priznajme si však, koncert Seana Paula pôsobil mierne rozpačito. V tomto však bol samotný umelec absolútne nevinne. Podal extatický dvojhodinový výkon, počas ktorého pumpoval do ľudí neuveriteľnú dávku energie. Bolo vidieť, že to čo robí, naozaj miluje. Navyše, keď, podľa vlastných slov, zahral na koncerte po prvý raz na gitare. K tomu výrazní hypemani, zaujímavé tanečnice či svietenie. Čo však do veľkej miery tomuto koncertu uškodilo, bol jeho zvuk.
Už sa mnohokrát riešilo, prečo Inchebu nedokáže nikto vhodne ozvučiť. No pri koncerte Seana Paula to bolo v Inchebe asi zatiaľ najhoršie. A to si priviezol vlastných zvukových technikov. Z reproduktorov sa však valila len akási neurčitá masa, v ktorej ste ledva odlíšili spev od hudby, nie však už jednotlivé nástroje. Zážitok bol minimálne o polovicu znehodnotený. Bohužiaľ, je to škoda, pretože inak by to mohol byť vynikajúci koncert. Takto patril len do kategórie priemerných.
