Robert Prega, Tatra banka:
„Rozpočet na budúci rok je špecifický tým, že po júnových voľbách mala vláda k dispozícii iba obmedzený čas na korekciu pôvodného návrhu od predchádzajúcej vlády. Napriek tomu zmeny vo výdavkoch naznačujú, že sa bude snažiť čiastočne plniť svoje priority v sociálnej oblasti. A to aj za cenu, že dodatočné príjmy minie na bežnú spotrebu a nebude sa usilovať o investície alebo výraznejšie znižovanie deficitu.
Rozpočet neprináša zásadnejšie zmeny v daňovom a odvodovom systéme. Pre väčšinu podnikateľov je hlavný význam v tom, že sa udržiava deficit pod troma percentami HDP. Tým sa spĺňa potrebné minimum na zabezpečenie stability finančných trhov, čo významne vplýva aj na hospodárenie podnikov.“
Michal Mušák, Slovenská sporiteľňa:
„Súčasná koalícia sa profiluje ako solidárna a tomu prispôsobuje aj návrhy zákonov. Protichodne však pôsobí ambícia prijať euro v roku 2009. Výsledkom je rozpočet, ktorý je formálne v zhode s maastrichtskými kritériami, avšak s rizikami v podobe pravdepodobných výdavkov, ktoré zatiaľ nie sú kryté príjmami. Ide napríklad o vianočné dôchodky, platby za poistencov štátu či dotácie pre železnice.
Vláda zároveň ukazuje, že jej záleží na signáloch, ktoré vysiela verejnosti. Pričom efektívnosť v niektorých prípadoch ustúpila príťažlivosti riešenia. S tým súvisí aj citlivosť koalície na reakcie verejnosti a médií. Vláda totiž zmenila niekoľko návrhov, ktoré boli negatívne prijaté. Napríklad návrhy zrušiť poukazovanie dvoch percent z daní firiem alebo znížiť remeselníkom paušálne výdavky. Rizikom je, že každá hlasná záujmová skupina si bude vedieť vydobyť výhodu aj za cenu nejasného krytia v rozpočte.“
Ján Marušinec, MESA 10:
„Vláda si kupuje popularitu nesystémovými darčekmi pre vybrané skupiny obyvateľstva, ako je vianočný dôchodok, príspevok pri narodení dieťaťa, nižšia DPH na lieky alebo zrušenie poplatkov u lekára. Takzvanú milionársku daň, s ktorou rozpočet počíta, nemožno považovať za skutočnú solidaritu. Medzi podnikateľmi robí rozdiely. Sú rovní a rovnejší. Dotácie dostávajú iba vybrané skupiny firiem, napríklad poľnohospodári. Prílišnou reguláciou vláda bráni rozvoju podnikania na Slovensku.“
