nto rok. Predpokladá to štátny rozpočet na budúci rok, ktorý včera schválil parlament.
Väčšina peňazí na pokrytie výdavkov príde z vreciek daňových poplatníkov. Z daní štát plánuje vyzbierať vyše 245 miliárd korún. Ďalšie peniaze chce získať z dividend z majetkových podielov štátu v rôznych firmách, ako je napríklad SPP. Takmer 30 miliárd korún by malo do rozpočtu prísť z európskych peňazí. Deficit bude 38 miliárd korún. Tieto peniaze si za úroky musí vláda požičať na finančných trhoch a v Štátnej pokladnici.
Minister financií je so schváleným rozpočtom spokojný. Tvrdí, že „súčasná vláda má jasnú víziu deklarovanú vo svojom programovom vyhlásení, ktorá sa jasne premieta do predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007“. „Vo všeobecnej rovine ide o skĺbenie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovaním kvality života pre všetkých,“ povedal Počiatek.
Na rozpočet zareagovala aj slovenská mena. Euro sa včera predávalo za menej ako 35 korún. Je to nový historický rekord slovenskej koruny.
„Keby poslanci rozpočet neschválili, určite by koruna psychologickú hranicu nepokorila,“ povedal obchodník Tatra banky Milan Čavojec.
Rozdeľujú, hoci nemajú peniaze
Ekonómovia však upozorňujú na viaceré riziká. Najväčšie je, že kabinet Roberta Fica si naplánoval výdavky, na ktoré zatiaľ nezohnal peniaze.
„Kľúčovým problémom je, že vankúš na príjmovej strane sa bude zmenšovať tým, že koalícia sa rozhodla vopred rozdeľovať potenciálne dodatočné príjmy na pokrytie záväzkov, ktoré sa ani nedostali do štátneho rozpočtu,“ povedal ekonóm UniBanky Viliam Pätoprstý. Napríklad premiér sľúbil penzistom vianočné dôchodky aj na budúci rok. Peniaze na to však v schválenom rozpočte nie sú.
Podobným problémom je aj zdravotníctvo. Štát schválil nárast výdavkov prostredníctvom vyššieho percenta odvodov za svojich poistencov, ale len na prvé tri mesiace. Peniaze z toho by mali pravdepodobne ísť na zvýšenie platov pre zdravotníkov. Odkiaľ sa zoženú chýbajúce štyri miliardy na ďalšie mesiace, je zatiaľ otázne.
V rozpočte nie sú peniaze ani na sľuby z nedávnej koaličnej rady. Chýba v ňom polmiliarda korún pre železnice, dvesto miliónov na nájomné byty a dvesto miliónov pre rezort životného prostredia.
Ekonómom sa nepáči ani to, že vláda uprednostňuje spotrebu pred financovaním dlhodobých projektov. „Rozpočet sa koncentruje na spotrebu namiesto investícií do rozvoja, napríklad do školstva, vedy alebo infraštruktúry,“ povedal analytik MESA 10 Ján Marušinec.
Medzi rezorty s najvyšším nárastom plánovaných výdavkov oproti terajšiemu rozpočtu patrí napríklad zdravotníctvo, ale aj poľnohospodárstvo. V agrosektore pracuje necelých päť percent populácie. Oproti ostatným odvetviam tam však smeruje najviac dotácií zo štátneho rozpočtu. Napríklad subvencie k priamym platbám pre poľnohospodárov vzrastú na budúci rok asi o 40 percent. „Je to v ostrom protiklade s deklarovanou ambíciou znalostnej ekonomiky v Národnej lisabonskej stratégii,“ povedal ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Rozpočet upokojil finančné trhy
Od ekonómov neprichádza len kritika. Rozpočet podľa Tótha „pomerne hodnoverne plní maastrichtské kritériá na rok 2007, čo je odpoveď na zásadnú otázku, ktorá bola po voľbách nastolená“. Schodok celého okruhu verejných financií, kam popri štátnom rozpočte patrí aj Sociálna poisťovňa, mestá, obce, samosprávne kraje či zdravotné poisťovne, by mal byť o niečo nižší ako tri percentá hrubého domáceho produktu. A to aj po zarátaní nákladov na dôchodkovú reformu. Plán na tento rok je vyše štyroch percent. Podľa najnovších odhadov to však bude výrazne menej. „Schválením tohto rozpočtu Slovensko spraví dôležitý krok k prijatiu eura v roku 2009, a to môže znamenať upokojenie finančných trhov, nastolenie trendu posilňujúcej sa meny, a teda menšej potreby zvyšovania úrokov,“ povedal Tóth.
