Textilné výrobky ochotne púšťame do svojich domov a bytov. Niet divu. Charakterom prostredie otepľujú, dizajnom dodávajú punc výnimočnosti a farebnosťou interiér oživujú a rozveseľujú. Dosť dôvodov na to, aby sme položili na stôl vianočné prestieranie alebo v predsieni prestreli nový tkaný koberček. Ostáva len vyriešiť dilemu, či navštívime špecializovanú predajňu s originálnymi výrobkami alebo radšej zalovíme v obrovskej prepravke plnej lacných bytových textílií v niektorom zo supermarketov.
Aj keď sa najčastejšie orientujeme podľa stavu peňaženky, treba zvážiť, či sa každý deň budeme dívať na doplnok vytvorený bez veľkej invencie alebo nás bude tešiť originalita vytvorená rukou majstra. V posledných rokoch sa predaj podobných výrobkov rozbehol oboma smermi. Popri možnosti výberu v stabilnej sieti obchodov orientovaných na tradičné výrobky sa môžete ísť pozrieť na letné či vianočné trhy, ktoré sa v priebehu roka konajú vo viacerých slovenských mestách. Často tam nájdete bytové či módne doplnky aj z dielní skutočných majstrov.
Na druhej strane však vyrástla reťaz hypermarketov s tematikou bytovej kultúry, ktoré prezentujú množstvo textílií bez autorského podpisu. "V skutočnosti to z hľadiska kvality konkurencia nie je, pretože ide o výrobky, ktoré vznikli v štýle pásovej výroby bez rukopisu výtvarníka," hovorí námestníčka Ústredia ľudovej umeleckej výroby Helena Heberernová. "Ide väčšinou o dovoz z Číny alebo Indie, kde je lacná pracovná sila
i zdroje základného materiálu. Vďaka nízkym investíciám sú tieto textílie pre zákazníka cenovo atraktívne a konkurenciou sa stávajú vo fáze predaja. To však našu cenovú politiku ovplyvniť nemôže, pretože naše vstupy sú neporovnateľne vyššie."
Ručná výroba si vyžaduje dni trpezlivej práce
Niektorí autori sú okrem samotnej realizácie aj otcami výtvarného návrhu. Ale s mnohými spolupracuje ÚĽUV už dlhé roky podľa osvedčeného receptu. Profesionálny výtvarník ústredia navrhne motívy a tvary celých kolekcií a zruční majstri ich zrealizujú. Pri tvorbe sa vychádza z typických krajových tradícií v zdobení, ale konečná verzia, ktorú odsúhlasuje výtvarná komisia, je často vo výraze jednoduchšia, aby dokázala komunikovať so súčasným moderným interiérom. "Niektoré textilné súpravy vznikajú aj vďaka inšpiráciám z prvkov používaných pri zdobení pôvodnej keramiky napríklad z oblasti Halíča či Beluje. Zákazníci tak môžu skombinovať dekorácie z rôznych materiálov, dokonale zladené farebnosťou i štýlom," vysvetľuje dizajnérka Janka Menkynová.
Svoje úskalia má aj fáza realizácie, ktorú ovplyvňujú schopnosti majstra a technologické možnosti. Výrobu tkaných výrobkov, najmä veľkoplošných kobercov, obmedzuje najmä šírka krosien. V prípade väčších obrusov, o ktoré je tiež záujem, našli tvorcovia riešenie. Prepájajú tkané časti pruhmi paličkovanej čipky.
Ručná výroba je navyše časovo náročná, už samotné prípravné činnosti pred tkaním koberca si vyžadujú dni trpezlivej práce. Treba vytvoriť kvalitnú základnú osnovu, aby bol výrobok pevný, a nastrihať textilný materiál. Ak sa vyrábajú koberce z vlny, musíme materiál najprv vyprať, očistiť a potom rozvlákniť. Potom sa vlas usporiada do plochy a vytvoria sa pradená. Pri tkaní sa často používajú náročnejšie techniky, napríklad pri ripsových väzbách sa používa predtkávanie alebo pri výrobe guby zatkávanie vlnených vlasov.
Jedným z najväčších problémov je materiál, pretože na Slovensku i v Čechách zaniklo množstvo fabrík, kde sa vyrábali nite, bavlna a iné základné materiály. "Bavlnu dnes dovážame výhradne zo zahraničia, čím sa výrobky automaticky predražujú. Výnimkou je výrobca cenovo prijateľného plátna na vyšívanie z Maďarska," hovorí H. Haberernová. "Problémom je aj obmedzený sortiment ľanu, čím sa redukuje farebnosť dekorácií. A v prípade pamutu, cveta či kordonetu, ktoré sa používajú na tvorbu osnovy pri tkaní, žijeme zatiaľ zo starých zásob."
Záujem je aj o kroje
ÚĽUV prišiel o niektoré predajné miesta, stále mu ešte zostalo šesť vlastných predajní v Bratislave, Trnave, Prešove, Bardejove a Banskej Bystrici. K nim pribudnú ďalšie v Košiciach a Tatranskej Lomnici. "Je to optimálny počet, ktorý zodpovedá súčasnému záujmu o tento druh výrobkov," dopĺňa H. Haberernová. "Zákazníkov máme hlavne zo zahraničia, obzvlášť Nemcov a Japoncov, ktorým sa páčia výrazne farebné výšivky. Slováci pracujúci v cudzine zase kupujú časti krojov, ktorými sa zvyknú reprezentovať pri rôznych výstavných a iných oficiálnych príležitostiach."
Najväčší záujem o výrobky ľudovej kultúry zaznamenali predajcovia prvý rok po prevrate, potom postupne klesal. Preto sa napokon zredukovali počty výrobcov textílií v tkáčskych strediskách v Ždiari, Važci či Polomke.
Z pôvodných desať tam pracujú po dve ženy. No i tak v porovnaní so susednými krajinami si Slovensko zachovalo základ výroby i predaja ľudovej výtvarnej tvorby. Česi desaťročia budovanú sieť zrušili a dnes to ľutujú, Poliaci rovnako. A v Maďarsku sa prezentácia ľudovej výroby zachováva len vďaka aktivite občianskeho združenia.
Ojedinelí aj v rámci Európy
Záchranným lanom pre tradičnú kultúru sú najmä turisti, ktorí si z každej krajiny chcú odniesť kúsok originálnej kultúry. Domáci tak často po koreňoch vlastnej kultúry nesiahajú. Situácia na európskom trhu výrobkov vychádzajúcich z ľudových tradícií nie je preto jednoduchá v žiadnej krajine. A problémom je aj s tovarom expandovať, pretože každý si chráni svoje predajné teritórium. A mnohí majú aj čo ponúkať. Taliani krásne dekoratívne vyšívané látky, Švajčiari a Rakúšania sa zase hrdia úctyhodnou šírkou ponuky ručne vyrobených doplnkov v špecializovaných obchodoch siete Heimatwerk. Pre Holanďanov sú zase typické textílie so zamatovým efektom, Belgičania ohurujú čipkou či vyšívanými gobelínovými vzormi a severské národy dodávajú na trh prestierania a ďalšie výrobky charakteristické bohatou farebnosťou. Majú totiž vybudované vlastné farbiarne bavlny s modernými čističkami odpadových vôd či prevádzky s prepracovanou technológiou výroby priadzí. Základňu, ktorú im môžeme len závidieť.
No paradoxne závidia oni nám. Fakt, že sme si ako jediní v Európe dokázali zachovať takú širokú škálu originálnych ľudových techník a že vďaka desaťročia pestovaným kontaktom s niekoľkými generáciami tvorcov sa nám podarilo preniesť životnosť ručne vytvorených výrobkov aj do 21. storočia.
