Už je to viac ako rok, čo som mal obchodnú návštevu z Londýna. Samozrejme, že som ako fanúšik futbalu nezabudol hneď pri prvej možnosti po skončení oficiálnej časti zabŕdnuť do takej veľkej témy, akou je pre Angličanov futbal. A vôbec som nebol prekvapený, že sa klient automaticky chytil: "Áno, ja som veľký fanúšik futbalu a naša firma má permanentky na West Ham United." A hneď potom: "Luděk, Luděk je jednotka."
Pochopil som, že spomína Luďka Mikloška, reprezentačného brankára našej bývalej ČSFR, ktorý svoju kariéru spojil s klubom West Ham. Potom mi vysvetlil, že klub si ho natoľko cení, že mu po skončení kariéry ponúkol prácu trénera brankárov.
Skvelé divadlo
Počas večere slovo dalo slovo a klient mi dal prísľub, že skúsi zohnať lístok na nejaký zápas (kto sa len trošku orientuje v anglickom futbale, vie, aké je nemožné zohnať lístok na anglickú Premier league). Na druhý deň sme už s kolegami v práci vysnorili na internete rozpis zápasov a klient onedlho dostal našu žiadosť o zápas West Ham - Arsenal. Do týždňa prišla pozitívna odpoveď a do ďalších štrnásť dní prišiel kuriér s obálkou, v ktorej svietili krásne štyri lístky.
Ubehli ďalšie dva mesiace a lietadlo nízkonákladovej spoločnosti sa vznieslo smerom Londýn Luton. Za tie peniaze? Ako zadarmo. A počasie? Bol som síce v Londýne zatiaľ iba raz, ale iný klient zo Španielska, ktorý ma práve zachytil telefonicky na letisku, mi nechcel veriť, že je september a svieti slnko. Keď som mu potom po návrate vravel, že slnko svietilo celý víkend, myslel si, že z neho robím somára. Bol to však fakt.
No a poďme na futbal. Štadión? Nádhera. Zvonku žiadny moderný skvost, naopak, typická anglická klasika. Najprv sme navštívili fanshop. Bolo tam všetko to, čo by ste si v takom obchode mohli predstaviť. Mnohé väčšie kluby by mohli závidieť.
No a popoludní sa to začalo. Plný štadión, tridsaťpäťtisíc divákov, hráči nastupujúci na trávnik a štadiónom sa šíril chorál, ktorý som dovtedy mal možnosť počuť iba v tlmenej podobe v televízii. Bolo to fakt silné, keď vám 35-tisíc hrdiel spieva naraz.
Dreli hráči, dreli diváci
A samotný zápas? Diváci aplaudovali každej vybojovanej lopte. Čech Řepka bol odmenený aplauzom, aj keď dva razy po sebe totálne skazil center zo strany. To však preto, lebo či už predtým, alebo potom, nedaroval súperovi žiadnu loptu, a keď bolo treba, zobral mu ju aj s nohou. A to bol zasa jeden z dôvodov, aby stál celý štadión na nohách a aplaudoval.
Vždy keď sa domáci dostali na vlastnej polovici k lopte a naznačili protiútok, celý štadión povstal a čakal, ako sa celá akcia skončí. Po skončení zasa všetci zatlieskali a sadli si. A to sa opakovalo celých 90 minút. Poviem vám, bol som unavený viac ako hráči na ihrisku. Vstať, sadnúť, vstať, sadnúť.
Zápas sa síce nakoniec skončil 0:0, no vidieť, ako si hráči navzájom nedarujú ani 10 sekúnd voľna, to bol fantastický zážitok. Útok striedal útok, útočníci napádali obrancov, aby ich donútili urobiť chybu, tí pod tlakom a s vedomím len neurobiť chybu loptu nakopávali na súperovu polovicu, kde sa úlohy vymenili a ich útočníci sa snažili znemožniť rozohrávku súperovým obrancom a prípadne sa pokúsili vybojovať loptu.
Pán v čiernom bol na trávniku iba do počtu a prizeral sa tomuto divadlu. Ak nebolo treba, vôbec sa hráčom do toho nemotal a nechal ich hrať. Takto vyzeral futbal, na ktorý sme sa tak tešili.
Teddy, foto!
No po zápase nás čakalo ešte jedno prekvapenie. Začalo sa pozvaním klienta do VIP priestorov, kde sme mali možnosť vidieť všetkých, ktorí sa o chod klubu starajú a vrcholom bolo, keď sme na recepcii narazili na pána na fotke, legendu West Hamu Teddyho Sheringhama. Bolo úplne samozrejmé, že keď ho klient oslovil "Teddy, foto", zastavil sa, podišiel k nám a bez mihnutia oka a s profesionálnym úsmevom sa s nami odfotil. To bol najkrajší moment príjemného výletu, návštevy londýnskeho Upton Parku.
(medzititulky SME)
Štadión Upton Park je situovaný vo východnom Londýne. FOTO - REUTERS
Uprostred v bielom tričku je Teddy Sheringham. FOTO - AUTOR
Autor: BORIS HANÁK
