Zajtra si preberiete cenu Andreja Sacharova v Európskom parlamente. Nemali ste problém s vycestovaním z Bieloruska ?
„Mňa pustili. Niektorí ľudia z môjho tímu však so mnou vycestovať nemohli. Napríklad šéf Únie Poliakov v Bielorusku. Zavolalo si ho KGB a zobrali mu pas. Represie naďalej pokračujú.“
Neustali ani po násilím rozohnaných demonštráciách po prezidentských voľbách v marci?
„Represie sú silnejšie, pretože vláda je čoraz slabšia.“
Stráca podľa vás Lukašenko dôveru ľudí?
„Lukašenko získava podporu len silou a klamstvom, nikdy nie pravdou. Aj ľudia v jeho vláde si o ňom myslia, že je to obmedzený človek.“
Je pre opozičných predstaviteľov a občianskych aktivistov stále komplikované vycestovať z krajiny?
„Cestovanie už nie je taký problém. Problémy sa väčšinou objavia pri výmene pasu. Veľmi dlho trvá, kým vám vydajú nový. Teraz používajú iné metódy. Pustia nás von a potom hovoria, že sme agenti svetového imperializmu, že chceme predať našu vlasť a žiadame sankcie proti obyčajným ľuďom.“
Informovali bieloruské médiá o tom, že vás ocení Európsky parlament za šírenie slobody?
„Áno, komentoval to i šéf KGB.“
Povedal, že pozná veľa ľudí, ktorí si zaslúžia túto cenu oveľa viac.
„Stále je veľa ľudí, ktorí o ocenení nevedia. Zamlčiava sa to. Na internete sa však o tom píše veľa. Štátom kontrolovaná televízia o tom mlčí. Asi štvrtina obyvateľov však sleduje správy na Euronews. Tam sa to dozvedia.“
Zmenil sa veľmi váš život od kedy si vás opozícia vybrala za spoločného lídra?
„Ako nestraník som viac občiansky aktivista než politik. Považujem to za obrovskú zodpovednosť. Počas predvolebnej kampane sa ma ľudia pýtali, či to vydržím až do konca, či neodídem z krajiny po prezidentských voľbách. Ľudia chcú vedieť, či je tu naozaj nejaká alternatíva.“
Lídrom opozície ste len niečo vyše roka a už ste sa stretli s viacerými svetovými politikmi vrátane Angely Merkelovej či Georgeom Bushom. Doma prístup k médiám nemáte. Poznávajú vás ľudia na ulici?
„Napríklad v Poľsku som sa prechádzal po supermarkete a ľudia hovorili: pozri, pozri! Ten vyzerá úplne ako Milinkievič. (Smiech.) V Bielorusku všetko závisí od toho, koľko ľudí má prístup na internet. V Minsku je situácia veľmi priaznivá a dostávam veľkú podporu. Iné je to v malých mestečkách. Ale pri kampani k miestnym voľbám sme pri rozhovoroch s obyvateľmi zistili, že aj títo ľudia chcú zmenu.“
Má to zmysel zúčastňovať sa na kampani k januárovým lokálnym voľbám? Asi ťažko veriť, že tieto voľby budú demokratické.
„Môžeme sedieť na gauči, pozerať televízor a hovoriť, že situácia je zlá. Ale táto kampaň nie je politická, skôr je misionárska. Chceme dať ľuďom informácie. Rozohnať strach a odkázať im, že my, čo chceme zmenu, sme vo väčšine. Nie je to jednoduché. Polícia kontroluje každý môj krok. Nedávno mi nastriekali sprejom auto.“
Bieloruská demokratická opozícia už nie je taká rozhádaná ako v minulosti, keď ju ľudia vnímali len ako skupinku intelektuálov?
„Dnes je v opozícii veľmi veľa mladých ľudí. Bolo to vidieť na námestí. A nie sú tam len vysokoškoláci, ale aj stredoškoláci. Naším cieľom nie je len odohnať strach, ktorým režim nainfikoval ľudí, ale aj vytvoriť atmosféru nádeje.“
Podľa odhadov a informácií, ktoré unikli z prostredia bieloruskej KGB, ste získali v prezidentských voľbách vyše dvadsať percent, oficiálne len 6 percent. Voľby boli zmanipulované. Stále ste optimistom?
„Atmosféra v krajine sa zmenila. Veľa ľudí sa do určitej miery zbavilo strachu a pýtajú sa nás, ako môžu pomôcť. Mladí sa zapájajú do internetových kampaní. Percentá pre nás nehrajú veľkú rolu. V našej krajine nemáme voľby. Nikto počas volieb seriózne nespočítava hlasy, pozorovatelia to nemôžu nikdy preveriť. Vo vašej krajine potrebuje kandidát na prezidenta na víťazstvo 50 percent plus jeden hlas. My aj keby sme získali 90 percent, nič by to neznamenalo. V diktatúrach sa víťazstvo dá dosiahnuť len na ulici. Tak to bolo v Poľsku, Československu, Srbsku či na Ukrajine, a tak to bude aj u nás.“
Kedy príde pravý čas na revolúciu?
„Nedá sa to predpovedať. Nechceme však čakať ďalších päť rokov na prezidentské voľby. Môžu prísť ekonomické problémy. Chceme, aby ľudia chápali, prečo žijú v takých podmienkach, aj to, že môžu žiť inak a ako to dosiahnuť.“
Prekvapilo vás Lukašenkovo priznanie, že voľby nechal zmanipulovať v jeho neprospech, aby vyzerali ako európske?
„Rozmýšľa ako kolchozník. On si ako taký šéf kolchozu myslí, že je nad zákonom, a tak ako povie, tak aj bude. Tak to bolo aj s voľbami. Urobil však veľkú chybu. Za takéto vyjadrenia je aj u nás možné začať trestné stíhanie.“
V demokratickej krajine by po podobnom vyjadrení konal prokurátor. Stane sa niečo v Bielorusku?
„Väčšina obyvateľov chápe, že toto je už ďaleko za hranicami normálu. Možnosť reagovať však nejestvuje. Nemáme legitímnu občiansku spoločnosť, nemáme nezávislé noviny ani nezávislé súdy.“
Rusko chystá Bielorusku štvornásobne zvýšiť ceny za plyn. Čo sa zmenilo?
„Lukašenko mal naivnú predstavu, že raz bude sedieť v Kremli v rámci spoločnej únie Ruska s Bieloruskom. To bolo v čase, keď v Rusku končil Boris Jeľcin. Vladimir Putin sa považuje za číslo jeden a nechce sa s nikým deliť. Lukašenkovi sa však podarilo vybaviť lacný plynu výmenou za bozky a objatia. Rusko potrebovalo desať rokov, kým pochopilo, že Lukašenko klame. Ak sme z rozličných krajín, prečo by nás mali každý rok obdarovávať 5 miliardami dolárov? To je normálny proces. Aj v Rusku sa budú dvíhať ceny. Pre Bielorusko, ktoré nie je pripravené na také ceny, to však môže byť veľký problém. Naša ekonomika nie je reformovaná. Tá stabilita, ktorú máme, je len o politickom marketingu.“
Obávate sa, že príde obdobie ekonomickej nestability, ktorej sa zatiaľ Lukašenko vďaka podpore Ruska vyhol?
„Nesúhlasím s princípom, že čím horšie - tým lepšie. Kolaps ekonomiky neprospieva vláde ani opozícii. My sme proti tomu, aby boli voči režimu v Minsku zavedené ekonomické sankcie. Môžete s Bieloruskom obchodovať a zároveň hovoriť, že sa tam porušujú základné ľudské práva.“
Čo si myslíte o návrhu poľského exprezidenta Aleksandra Kwasniewského, aby Európska únia začala viesť dialóg s Lukašenkom?
„Ja som zástanca otvorených dverí. Lenže rozhovory s režimom sa môžu viesť len za určitých podmienok. Ako to sformuloval plán únie voči Bielorusku: požadujeme slobodné média, demokratické voľby, slobodnú registráciu mimovládnych organizácii a politických strán a prepustenie politických väzňov. Ak by sa obnovili kontakty bez splnenia týchto bodov, bieloruský režim by automaticky povedal, že Brusel nás uznal a považuje nás za legitímnych. Ľudia by uverili propagande. Vždy musíme pripomínať - v Bielorusku nie sú slobodné média.“
Ste spokojný s tým, ako sa správa Európska únia?
„Morálna podpora má veľmi vysokú úroveň a je veľmi dôležitá. Pomáha nám konkrétna pomoc z nových členských krajín. To, čo spravilo Slovensko za posledné roky, nám veľmi pomohlo.“
Váš opozičný kolega Alexander Kozulin je vo väzení v kritickom stave, schudol 40 kilogramov. Ako mu chcete pomôcť?
„Robím všetko, čo je v mojich silách. Vyzval som Rusko, Poľsko, Francúzsko aj Spojené štáty, aby pomohli. Jeho zdravotný stav je veľmi zlý. Nedaj Boh, aby sa stala tragédia.“
