Dlhovekosť má pani Kamila asi v rodine – jej starká sa dožila 101 rokov. Choroby ju obchádzajú. U lekára bola naposledy v auguste, keď zjedla kukuricu, po ktorej jej ostalo zle. Na pohotovosti vtedy zistili, že na svoj vek má výborný krvný obeh aj srdce.

Do osemdesiatky pracovala v záhrade a chodievala do kostola, pretože je silno nábožensky založená. Po deväťdesiatke ochabla a začala zabúdať.

Dnes sa o ňu starajú dcéry Vilma Balogová a Leontína Karvajová. Pani Balogová hovorí: „Každý deň ju musím poumývať, učesať, pripraviť jedlo aj prebaliť. Sama už nedokáže nič. V noci nespí, radšej sa vyspí cez deň. Stále na ňu dávam pozor.“

Narodila sa do chudobnej rodiny na Mikuláša v roku 1906. Celý život prežila v Kukučínove neďaleko Želiezoviec, len posledných pár rokov bývala v Leviciach. Porodila šesť detí a tri z nich prežila. Dnes sa môže pochváliť početnou rodinou, má jedenásť vnúčat a asi tridsať pravnúčat.

Pochádzala z maďarskej rodiny, po slovensky vie povedať len dve frázy –vitajte a sadnite si.

V rodine pani Hédervariovej ani nevedia povedať, aké darčeky by potešili storočnú oslávenkyňu. „Darček? Nikdy po takom niečom netúžila. Ona skôr rozdávala, to ju tešilo. A starala sa o deti, to si pamätám, odkedy som sa k nim do rodiny priženil,“ hovorí o oslávenkyn zať najstaršej dcéry Tibor Vilhelm.

„O našej mame ľudia hovorili, že bude dlho žiť, lebo chodila cez horu do roboty zavčasu rána a prichádzala neskoro večer. Denne prešla niekoľko kilometrov,“ naznačuje Vilma Balogová recept svojej mamy na dlhovekosť. Tibor Vilhelm dodáva: „Bola pohyblivá, nikdy alkohol do úst nedala, nikdy nefajčila a žila skromne.“