y mohli pracujúci profitovať z tohto vývoja. A preto ani neprekvapuje, že pozornosť politikov a verejnosti sa sústreďuje na „investičnú mzdu“. Teda na časť príjmu, za ktorú by si pracujúci kupovali s podporou štátu akcie podnikov, kde sú zamestnaní.
Poukázal na to prezident
Ako prvý poukázal koncom minulého roka na túto možnosť dodatočného odmeňovania za prácu nemecký prezident Horst Köhler. Vyslovil sa za zlepšenie zákonných podmienok pre podiel zamestnancov na podnikovom kapitáli. Prednedávnom sa k nemu pridala vládna Kresťansko-demokratická únia. Na zjazde v Drážďanoch sa CDU zasadzovala za zvýšenie štátnych subvencií na podporu investičnej mzdy.
Na rozbiehajúci sa vlak napokon naskočili aj sociálni demokrati. SPD oznámila, že sa investičná mzda čoskoro dostane na rokovací stôl veľkej koalície. Všetci vládni predstavitelia sú pritom zajedno, že spolupodielnictvo zamestnancov na akciovom kapitáli môžu podporiť nanajvýš subvenčne. O detaily zmlúv sa musia postarať odborové zväzy a zamestnávatelia.
Základná myšlienka investičnej mzdy je jednoduchá: pracovníci získavajú s pomocou štátnych subvencií akcie svojho podniku, čím sa zlepšuje ich postoj k zamestnávateľovi, zvyšuje produktivita práce a znižuje fluktuácia. Konečným efektom je vyššia motivácia ľudí, usilujúcich sa o čo najlepšie hospodárske výsledky. Odrazom toho je vyšší kurz akcií - a tým aj tučnejšia peňaženka každého zamestnanca.
Ekonómovia sú proti
Mnohí ekonómovia namietajú. Argumentujú, že každý investičný poradca zdôrazňuje „zlaté pravidlo“, podľa ktorého sa finančné riziká nesmú koncentrovať. Zamestnanec však už vkladá do podniku svoju pracovnú silu, a preto by nemal do svojho zamestnávateľa vložiť aj svoj finančný kapitál, povedal profesor Stefan Homburg v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Diskusie o investičnej mzde patria medzi evergreeny na nemeckej politickej scéne. V 70. rokoch minulého storočia podporoval investičnú mzdu sociálno-demokratický kancelár Helmut Schmidt. V 80. rokoch jeho kresťanskodemokratický nástupca Helmut Kohl. Obaja sa po tuhom odpore niektorých odborových organizácií aj zamestnávateľských zväzov tohto plánu vzdali.
Ak chce byť kancelárka Angela Merkelová úspešnejšia ako jej predchodcovia, musí zástupcov pracujúcich a zamestnávateľov priviesť k prijateľnému riešeniu.
