že by si to rád vyskúšal. Čo vy na to, chcete si vyskúšať návštevu psychiatrickej ambulancie?
Poznám psychiatrické ambulancie veľmi pochmúrne a zašité v suteréne polikliník, ale aj také, kde je všetko krásne vymaľované, kde sú obrazy, noviny na čítanie, koberec – radosť prísť. Poznám ambulancie, kde ste objednaní na presný čas, aj také, kde idú pacienti dnu tak, ako prišli.
Ja som okúsil vari z každého typu. Svojho času u pedopsychiatričky som prišiel do čakárne, kde miestnosť pôsobí príjemne, pohodlné sú aj kreslá, stolík je vždy okupovaný rôznymi časopismi a novinami, a celkovo bola atmosféra čakania o čosi príjemnejšia. Ambulancia sa nachádzala na poschodí malej budovy; oproti sídlil stomatológ. Nevýhodou takejto čakárne bola jej veľkosť. Bola malá. A keď si predstavíte, že k doktorke prichádzajú rodičia s deťmi s rôznymi poruchami, ako napríklad s hyperaktivitou, pričom majú sotva 12 rokov, 19- až 20-ročný si tam môže pripadať dosť čudne. Aspoň mne to jedno nebolo.
Päť minút a dosť?
Zaujímavosťou psychiatrických ambulancií je to, že sestričky obvykle nebývajú prítomné priamo v ambulancii lekára. Mávajú vlastnú miestnosť. Tak to bolo i u tejto pedopsychiatričky. Dôvod je zrejmý – obsah rozhovoru pacienta s lekárom je prísne dôverný, a tak sú títo pri stretnutí v miestnosti spravidla sami.
V súčasnosti navštevujem oveľa obyčajnejšiu čakáreň, vyzerá ako hocijaká iná čakáreň pri hocktorej inej lekárskej ambulancii v suteréne obyčajnej polikliniky. To znamená dlaždice na zemi kam oko dovidí, klasické nízke, mäkké sedadlá, prázdnota a ticho široko-ďaleko. Badám tam na stole skôr nejaké letáky propagujúce prípravky proti akné, ale inak nič moc. Takže si vždy treba doniesť nejaký časopis alebo knižku so sebou.
Podľa mojich dlhodobých skúseností jedno posedenie u psychiatra nepresahuje 20 minút. Iba noví pacienti bývajú niekedy výnimkou. Ostatní sú vnútri päť minút, pacient iba povie, ako sa cíti, ako pôsobia lieky a lekár predpíše ďalšie. U iných sa ukážu komplikácie, a treba dlhší rozhovor. Odhadujem, že priemerná dĺžka pobytu v psychiatrickej ambulancii je asi 10 - 12 minút.
Kde je gauč?
Možno vás sklamem, ale ešte som sa nestretol v ambulancii so žiadnym gaučom. Interiér je však aj tak odlišný od iných ambulancií. Je tam pekný nábytok, vyplnený najmä bohatou zbierkou rôznych spisov, kariet, záznamov, a predovšetkým odbornej literatúry. Nejaký ten počítač na kvalitnom veľkom stole, za ktorým sedí vážený pán doktor medicíny. Pacient sedí pred stolom na stoličke či vo vyššom type kresla. Rozhovor prebieha v priateľskom duchu, doktori sa obvykle snažia získať pacientovu dôveru. Lekár si robí poznámky z toho, čo hovoríte, buď ručne, alebo písaním priamo do špeciálneho programu v počítači, ako to robí môj súčasný doktor. Po skončení rozhovoru program vytlačí na papier formátu približne A5 celý „nález“, a psychiater ho šikovne vloží do zdravotnej karty, ktorú mu pred sedením prichystala sestrička. Napokon napíše lekársky predpis na lieky. Podaním ruky vás doktor vyprevádza a nezabudne pripomenúť, že „keby niečo, tak zavolaj“. Áno, pacienti majú telefónne číslo na svojho psychiatra. Je to logické a dôležité, lebo ľudská duša a jej ochorenia môžu človeka ľahko priviesť do vážnej situácie, ktorú treba s lekárom konzultovať okamžite.
Ak ste sklamaní, že nie je časté, že pacient leží a psychiater spracúva podrobnú psychoanalýzu, nezúfajte. V ambulancii môjho doktora sú aj dve–tri pohodlné kreslá, kde si pacient s doktorom sadnú, zapália si cigaretku a debatujú o živote a jeho problémoch. Hľa, toto vyhlasujem za slovenský gauč. Mimochodom, ja nefajčím, ale i tak to bola príjemná skúsenosť.
Návšteva psychiatrickej ambulancie, ako vidíte, nie je nič strašné. Čakárne sú plné ľudí ako všade inde. Každý má svoje problémy a každý má svoj dôvod, prečo v čakárni sedí. Ale nemusíte sa vôbec báť. Stačí nejaký ten časopis, požiadať niekoho, aby spravil s vami prvý krok, a už to bude len rutina. Iba ďalšia kontrola u psychiatra, ktorá navyše nemusí bolieť. Nikto vám nebude nič pichať do žily ani vŕtať do zuba. Jediné, čo treba, je otvoriť sa a odovzdať svoju vysokými hradbami obohnanú dôveru svojmu lekárovi ľudskej duše.
Autor: ROMAN GEMELA
