ť voliť. Popoludní sme sa konečne vybrali. Skupinky ľudí dávali tušiť, že sa čosi stalo. Tragické a možno zbytočné.
Zomrel brat mojej spolužiačky, ktorá kandidovala. Tridsaťsedemročný Cyril, otec piatich detí. Ešte teraz sa mi trasú ruky. Reportáž o tom odvysielala aj Markíza v Televíznych novinách 6. decembra.
Cyrilovi prišlo zle. Začal odpadávať. Manželka vytočila 112 a povedala, že súrne potrebujú lekársku pomoc. Z tohto pracoviska ju prepojili na dispečing do Popradu. Keďže medzitým Cyril opäť odpadol, pani Táňa dala telefón svojej 12-ročnej dcére. Pani z dispečingu sa s ňou odmietla baviť a údajne bola na ňu dosť tvrdá. Zložila jej telefón. Malá Táňa nestratila duchaprítomnosť a vytočila 155. Smola. Opäť k tej istej dispečerke. Scenár sa zopakoval. Minúty ukrajovali z časomiery. Táňa naboso vybehla z domu až k tretím susedom, a tí privolali pomoc. Týmto už pani dispečerka uverila. Záchranka prišla v limite. Pomoc v sanitke bola adekvátna. Cyril to však neprežil. Možno 200 - 300 metrov od nemocnice skonal.
Neviem posúdiť mieru zavinenia dispečerky, tú hádam posúdia kompetentní. Ide mi o čosi iné. „Vďaka“ falošným poplachom neprišla pomoc k nášmu susedovi z ulice včas. Možno teraz mohol žiť. Ktovie. V tomto prípade naozaj nešlo o planý oplach. Tí, ktorí tiesňové linky zneužívajú, si zaslúžia trest, bez ohľadu na to, či sú to dospelí, alebo deti, či majú byť ako postihnutí, alebo nie. Možno by stačilo, keby boli u nás v utorok na pohrebe.
Diskusie.sme.sk
• Môj brat robí na linke 112. Predstavte si seba na mieste dispečera, ktorý počas dňa rieši 150 výjazdov, zmes oprávnených i falošných, neverím, že by ste sa raz za čas nepomýlili. Len naše omyly, ktoré nemajú tragické následky, sa nepočítajú. Verte, že dotyčná to neurobila úmyselne, svoj čin už stokrát oľutovala. (Alzbetik)
• Dispečerka má k dispozícii číslo telefónu, to sa dá veľmi ľahko zistiť. Pri zábavkách by som nechal výjazd preplatiť . (Franks)
• Pri volaní z mobilného telefónu BEZ Sim karty dispečerka nemá možnosť identifikovať volajúceho. Počet volaní na núdzové čísla ide do státisícov, pričom iba 5 % je oprávnených. Väčšina volajúcich sú mladiství zo subkultúry, ktorá pozná svoje práva, ich deti sú nepostihnuteľné a finančné sankcie voči rodičom nevymáhateľné. (Jgp)
• Telefonáty z osobných telefónov by sa potom mali riešiť inak ako telefonáty z búdok. Treba zaviesť „čiernu listinu“ na telefónne čísla, z ktorých v minulosti prišli falošné poplachy. (Búr)
Autor: JÚLIA HUBEŇÁKOVÁ
