"Vy idete robiť rozhovor s Müllerom? Však on ide dnes na psychiatriu," čudoval sa taxikár počas cesty do bratislavského Auparku, ukazujúc na pondelkové vydanie bulvárnych novín, ktoré oznamovali, že známy spevák v popmusic končí a v utorok nastúpi na odvykaciu liečbu v psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží.

Všetko je inak, Richard Müller sedí jednej z kaviarní nákupného centra, pripravený na rozhovor.

Známy spevák je po dlhšom čase opäť potravou pre bulvár. Píše sa, že opäť prepadol drogám, rozpitvávajú sa jeho vzťahy so ženami, špekuluje sa o obnovenom priateľstve s Ivanom Táslerom, s ktorým sa rozhádal pred niekoľkými rokmi, rozoberá sa jeho srdcový kolaps aj to, ako pribral. Len niekde v pozadí sa mihnú správy o novom Vianočnom albume, ktorý Müller nahral minulý mesiac v New Yorku.

Ako to, že ste tu? Dnes ste mali predsa nastúpiť do psychiatrickej liečebne vo Veľkom Záluží.

Ha! Nikdy som vo Veľkom Záluží nebol a priznám sa, že ani neviem, kde to je. Začal som to už zisťovať, pretože by som tam chcel ísť na výlet, aby som si pozrel miesto, kde ma istí ľudia videli, ako absolvujem lekársku prehliadku, poprípade izbu, kde som mal byť údajne hospitalizovaný.

Boli ste niekedy na psychiatrii?

Nemám problém rozprávať o týchto veciach, na psychiatrii som bol niekoľkokrát. Nikdy som sa za to nehanbil, aj keď zastávam teóriu, že lekárska veda dokáže podrobne diagnostikovať zlomeninu nohy, ale zlomenina duše sa hľadá veľmi ťažko. Keď som cítil, že tam potrebujem ísť, tak som nikdy neváhal. Prvý raz to bolo nepríjemné. Bol som na liečení pri Prahe a ani som sa poriadne nezložil v izbe, už jeden pacient telefonoval domov, že aha, kto sem prišiel! Potom som večer trpel pred televíziou, kedy sa to objaví v správach. Našťastie nič neodvysielali, možno to pre nich nebolo také atraktívne. Komunikácia s tými ľuďmi za plotom však bola veľmi zaujímavá, pretože tam neboli blázni, ktorí by škriabali steny, alebo sa pokúšali lietať.

Vyhľadali ste psychiatra aj v deväťdesiatych rokoch, keď ste mali problémy s drogami?

Ja som sa potreboval hlavne odstrihnúť. To znamená, že som išiel do psychiatrického zariadenia v Bohuniciach pri Brne, kde som sa nemohol dostať k fľaške alebo k jointu. A tak sa aj stalo. Po troch, štyroch dňoch ma pustili s kamarátkou do kina a po dvoch týždňoch som zistil, že je všetko fajn.

Kde sa potom berú správy, že zase beriete drogy?

Je to jednoznačné. V momente, keď som v hotelovej izbe v New Yorku dopisoval list Mickovi Jaggerovi pre jeden časopis, kde som spomenul letný výlet v Amsterdame, počas ktorého som sa po dvoch rokoch zhúlil ako pes, vedel som, že je zle. Chcel som však byť úprimný. Keď to potom nemenovaný týždenník vytiahol, bol už len krôčik k tomu, že Müller v tom zase lieta.

Viete, že médiami sa šíria klebety, že treba robiť rozhovor s Müllerom, že povie úplne všetko?

Asi preto, že pre mňa neexistuje niečo ako tabu. Buď hovorím, alebo nie. Ľudia ten rozruch okolo mňa pripisujú tomu, že ide o propagáciu albumov. Mne to nevadí, je to ich vec. Všade vo svete je však normálne, že vybraní novinári majú šancu porozprávať sa so svetovými hviezdami (teraz nerátam seba), keď vydávajú album, alebo idú na turné. Keď po dvadsiatich piatich rokoch existencie R.EM. ich spevák Michael Stipe vyhlási pred turné, že je homosexuál, tak každý rozmýšľa, prečo práve teraz. Aby propagoval koncerty? To sa mi nezdá. Ja nie som z tých, ktorí vyrábajú bubliny. Okrem toho, môj nový album je nekomerčný a teším sa z toho, že sa to stalo, a je mi jedno, či sa ho predá jeden, alebo tisíc kusov.

Prečo ste ho nazvali Vianočný album. Je to darček pre vašich fanúšikov?

Neviem. Tentoraz som to bral vyložene egoisticky. Toto je platňa, ktorá vznikla za nenormálnych okolností. O druhej sme začali nahrávať, o piatej bol hotový. Pôvodne sme išli robiť jednu pieseň. Keď však Američania spustili - kontrabas, vibrafón, bicie - začal som vyťahovať texty, ktoré som napísal tri dni pred nahrávaním. Našťastie, neboli zaskočení. Keď sa nám podarilo nahrať prvú vec, ukázal som im text k piesni Filip a povedal: Chlapci, toto je o mojom synovi, som rozvedený, mal som komplikovaný vzťah s otcom, tak hrajte, ja budem spievať. A bum. Bolo to. Hrali tak geniálne, že sme na tom nemuseli zmeniť ani notu.

Je to váš tretí newyorský album. Vždy po každom novom ste povedali, že ste sa stali svedkom malého zázraku. Platí to aj teraz?

Na konci sme sa pozerali na seba a nevedeli sme, čo sa stalo. Boli objednaní na jednu pieseň a vzniklo ich ďalších sedem. Zrazu sa vyskytol problém s honorármi, pretože sa vlastne stali neplánovanými autormi piesní. Povedal som im: chlapci, ja predám 30- až 50-tisíc albumov, pri ktorých prípadne z tantiémov na každého z vás dvetisíc dolárov. Viete, čo je pre newyorského džezmana takáto suma? Vianoce! Keď hrajú v klube, tak im ľudia hodia do kolujúcej fľaše od šampanského nejaké drobné, ktoré si potom rozdelia medzi sebou. Je viem, že peniaze sú veľmi dôležité, ale ten moment, keď s tromi neznámymi hudobníkmi nahráte za dve hodiny dosku a potom vyleziete pred štúdio, aby ste sa nadýchali čerstvého vzduchu, absolútne šokovaný, že sa to podarilo, je na nezaplatenie.

Vráťme sa na začiatok, prečo sme vlastne tu. Vyhlásili ste, že končíte. Nebudú vám v budúcnosti chýbať podobné momenty?

Určite áno. Keď si však pozorne prečítate správu na mojom webe, ktorá hovorí, že počnúc rokom 2008 nebudem verejne vystupovať, ešte to neznamená, že nebudem nahrávať dosky. Chcem ďalej pracovať v tejto brandži a nevylučujem v budúcnosti hudobné projekty. Teraz ma však zaujímajú veci, ktoré sa v posledných piatich rokoch odsúvali na vedľajšiu koľaj. Mám rozpracovanú knihu fotografií a v pláne urobiť výstavu. V Paríži som objavil kamerunského speváka, ktorému by som chcel vydať dosku. Veľmi rád by som sa venoval aj nahrávaniu toho najzemitejšieho folklóru, ďalej vydávaniu hudby slovenských skladateľov takzvanej súčasnej vážnej hudby a v hlave mám kopu ďalších nápadov. Pocit z rozhodnutia skončiť s oficiálnou kariérou je pre mňa veľmi oslobodzujúci. Nemusím každé ráno analyzovať, či vyzerám tak či onak, či sa zmestím do gatí, alebo nie, alebo či som v prvej trojke najpredávanejších albumov. Konečne sa môžem venovať veciam, ktoré stoja za to.

Zoberte si napríklad vašich obľúbených The Rolling Stones. Nikdy neskončili, aj keď majú už šesť krížikov na chrbte.

Dobre, ale stačí, keď sa postavím vedľa Jaggera. Však on vyzerá mladšie ako ja! "Každý, ale táto brandža, ako aj môj celý život, je stelesnením slobodných rozhodnutí. Keď mám pocit, že mám dosť, idem od toho. Keď mám pocit, že chcem spievať ďalších tridsať rokov, tak...

Takže neodchádzate z popmusic preto, že máte strach z neúspechu?

Nemusím nikoho presviedčať o svojom úspechu. Tam nie je čo riešiť. Nový album vychádza už v platinovom náklade, aj keď ho ešte nikto nepočul. Môj komerčný úspech je sila vzhľadom na to, akú hudbu robím a aký ksicht mám. Ukážte mi jediného predstaviteľa celosvetovej popmusic, ktorý by na vrchole popmusic povedal, že končí. Ak nerátame Cat Stevensa, ktorý skončil z náboženských dôvodov. Je fascinujúce, že to dokážu urobiť aj niektorí vrcholoví športovci.

Nepodpísal sa pod váš skorý odchod aj fakt, že ste mali nedávno v Paríži srdcovú príhodu?

Nie. Posledných desať dní pred touto udalosťou bolo takých vyčerpávajúcich, že ma to ani neprekvapilo. Ľudia sa ma pýtajú, prečo nechodím po doktoroch, ale ja viem, že všetko je o. k., aj keď sa mi údajne, pripomínam údajne, pretože o tom neexistuje lekárska správa, zastavilo na päť minút srdce. Keď sa to stalo, spal som šestnásť hodín, potom ďalších dvanásť a zobudil som úplne odpočinutý. Keď nám zomrel Jaro Filip, jeho syn Leo mi hovoril, že otec prišiel domov, sadol si a povedal, že mu je zle. Nútili ho, aby šiel lekárovi, ale on odmietol, a o chvíľu zomrel. Ja som iný prípad. Keď viete, že ste štyri, päť nocí za sebou hore, chodíte po Central Parku, potom ste na Rolling Stones, popritom nahráte album, tak sa nečudujete.

Rozhodnutie skončiť ste chceli oznámiť priamo na Slávikoch. Prečo ste to urobili až o deň neskôr?

V prvom rade by som chcel povedať, že to bol v histórii Slávikov asi najlepší večer. Výborný zvuk, scéna, moderátor, a hlavne výborné výsledky. Bol to večer Petra Cmorika a jeho trúfalého víťazstva, z ktorého som sa tešil ako malý chlapec a ktoré poprelo tvrdenia, že hlasy posielajú tí istí ľudia tým istým interpretom. Je to nový frajer slovenskej popmusic!

A čo vaše vystúpenie?

Asi som bol taký zahľadený do svojho tohtoročného komerčného ohlasu, že mi ani nenapadlo, že nezískam ani jednu z cien. Pôvodne som chcel koniec oznámiť počas jej preberania. Na konci prenosu som sedel v zákulisí, čakal na svoje vystúpenie a premýšľal. Pred jeho začiatkom sa to nedalo, tam sme mali vymyslený fór s Viktorom Frešom, a na konci by to bolo absurdné. Nebolo kedy.

Napadá mi jeden terminus technicus popmusic - Rock'n'roll Swindle!

Čo tým myslíte?

Že niektorí hudobníci radi hrajú prostredníctvom médií hru.

V prípade Slávika je to pravda. Okolo mňa sa v posledných dňoch, keďže bolo o mne dva roky ticho, vytvoril absurdný bulvárny kolotoč. Okolnosti okolo Slávika som bral ako hru, ktorá sa naplnila. Keď som v minulosti rozprával o tom, že rebríček popularity je zostavený z jedného 52-ročného a dvoch 46-ročných mužov a je čas na výmenu generácií, tak som neklamal. Bola to hra, ale založená na pravde.

Pomerili ste sa s Ivanom Táslerom, vaším kolegom, s ktorým ste sa po spoločnom turné pred pár rokmi rozhádali. Ako došlo k zmiereniu?

V určitom momente som si uvedomil dve veci. Nenávisť k niekomu druhému neubližuje jemu, ale vám. Druhá - bolo mi veľmi smutno, že s najlepšími, ktorí sú tu, nemôžem spolupracovať a priateliť sa. Mali sme obdobie, v ktorom sme si vzájomne veľmi ublížili. Stretli sme sa už viackrát a na všetko zlé sme zabudli. Netvrdím, že budeme spolu chodiť na dovolenky, ale mám Ivana rád. Hlavne ako umelca a ako najlepšieho frontmana, skladateľa a speváka, aký na slovenskej scéne je. Ten istý problém som mal aj s Oskarom Rózsom, s ktorým sme sa roky obchádzali. Dokonca sme sa pri novom albume znovu posekali, ale už viem, že Oskar je jeden, je najlepší, tak, preboha, vykašli sa na svoje ego, a poď to toho. A tak sa aj stalo! S Ivanom Táslerom, svojím spolupracovníkom z albumu 01, ešte z obdobia pred roztržkou. Nedávno sa s ním pomeril.

S americkými hudobníkmi, s ktorými nahral album 44 a vlani s nimi vyrazil aj na slovenské turné.

Počas turné Monogamný vzťah, na ktorom sa vrátil k svojej šansonierskej polohe.

FOTO - TASR, UNIVERSAL MUSIC