Podľa filmovej teoretičky Peggy Chiao historické eposy z Čínskej ľudovej republiky používajú príbeh ako nástroj na ilustráciu historických a politických zmien. Hongkonský filmový priemysel vystaval štúdiový systém podľa hollywoodskeho vzoru, vyzdvihuje hviezdy a zábavu. Taiwanské filmy sú skôr osobné a majú bližšie k európskym umeleckým filmom 50. a 60. rokov.
Ktorú z „troch Čín“ si vybrať? Ak padla voľba na Taiwan, máte šancu. Filmový festival v Bratislave priniesol na Slovensko dva filmy od uznávaného režiséra Tsai Ming-lianga Tvrdohlavé mraky a Nechcem spať sám.
Ten prvý, Tvrdohlavé mraky, sprevádzali v bratislavskej kinosále v najsmutnejších momentoch najväčšie výbuchy smiechu. Zrejme nie sme zvyknutí, aby osamelosť a nenaplnenosť života boli tak presne vykreslené na postave pornoherca. Nakrúcanie nakrúcania pornoscén slúži ako charakterizačný prvok, je vecné a vyhasnuté, ako len môže byť.
Ale ešte je tu dievča a stretnutie oboch postáv v Tchaj-peji. Ich citová blízkosť sa však zasekne, ako vždy, keď sa zasekne úprimnosť aspoň jedného z dvoch. Minimalizmus Ming-lianga čaruje s jemnými symbolmi - kľúč dievčaťa zaliaty v asfalte dokáže jej staronová známosť zachrániť. Lenže ktorú komnatu ním otvára?
Ming-liang je majster mestskej opustenosti. Akoby jeho postavy zostali zaseknuté v oceľových vzťahoch, uprostred urbánneho pavúka anonymných bytov a prázdnych neónových chodieb. Tvrdohlavé mraky je smutný film o ťaživosti samoty. Odľahčuje ho miestami sympaticky decentným humorom a najmä cukríkovo erotickými muzikálovými pesničkami.
Druhý spomenutý film rozpráva príbeh mladého bezdomovca Hsiao, po ktorého tele túži mladé dievča aj bangladéšsky robotník. Tsai-ling sa ním vrátil do svojej rodnej Malajzie a podľa časopisu Variety máme očakávať viac „nefalšovanej jemnosti“ a menej provokatívnosti než v Tvrdohlavých mrakoch. Pozrieť si ho môžete na MFF Bratislava dnes o 18.30 h.
