Ide o úvodnú scénu z prvého DVD v katalógu renomovaného nemeckého vydavateľstva ECM, ktorého hlavným hrdinom je americký pianista Keith Jarrett.
Bola to logická voľba. Jarrett spolupracuje s touto firmou už od jej počiatkov v 70. rokoch a od rovnakého času sa špecializuje práve na sólové koncerty. Hoci začínal ako džezmen, keď nahral skladby klasika Šostakoviča, bolo jasné, že ide o nadžánrového hudobníka a osobitého autora, ktorý tvorí hudbu priamo pred zrakom publika. Stále pôsobí neuveriteľne, že odkedy jeho improvizácie vyšli na albume The Köln Concert, predalo sa ich vyše tri milióny (!) kópií. Úspešné sú aj záznamy z jeho sólových večerov v Paríži, vo Viedni či v New Yorku.
Obdobným rekordom je aj dvadsaťštyritisícová návšteva jeho koncertu na štadióne Budokan v Tokiu. Japonci si Jarretta obľúbili okamžite a on si obľúbil Japonsko. Potvrdzuje to aj na webstránke vydavateľa: „Japonské publikum vždy prijalo moju hudbu veľmi otvorene. Ešte nikde inde na svete som neodohral 150 koncertov.“
A práve jeden z nich, presnejšie ten, ktorý sa odohral pred štyrmi rokmi opäť v Tokiu, môžete teraz nielen počúvať, ale aj vidieť. Dvojhodinový záznam pripravený japonskými filmármi presne zachytáva všetko podstatné. Virtuóza, ktorému technika slúži na prepisovanie momentálnych nálad a nápadov do kláves. Do hudby je totálne ponorený, má zavreté oči, pohmkáva si, vo vypätých pasážach sa nekontrolovane vztýči, pričom stále preluduje.
Prvú časť DVD tvoria dva bloky improvizácií balansujúcich medzi džezom a klasikou. Je to veľká ukážka okamžitej tvorby, jej silných stránok i rizík, no z hluchších miest Jarrett dokáže rýchlo vykĺznuť. Druhou, kratšou časťou albumu, sú tri prídavky: variácie na írsku ľudovku Danny Boy, známe džezové štandardy Old Man River a Don’t Worry ‘Bout Me. Symbolický záver, práve tieto skladby sa totiž spájajú s menami dvoch legendárnych džezových postáv – Arta Tatuma a Counta Basieho.
Hoci tradičným zvykom Japoncov je prehnaná zdvorilosť, keď sa všetci svorne postavia a nadšene tlieskajú, cítite, že ide o úprimnú vďaku. Za skvelú dvojhodinovú hudobnú seansu, ktorú musí oceniť každý vnímavý divák.
