„Začiatky môjho potápania sa spájajú s členstvom v bývalom Zväzarme,“ spomína Juhás. „Začínali sme sa potápať na štrkovisku v Komjaticiach, kde bola koncom osemdesiatych rokov čistá voda, v ktorej plávali sumce, šťuky i úhory.“
Pri potápaní pri svite mesiaca v nej bolo vidieť na dne svoj tieň. Dnes je zarastená vodnými rastlinami a špinavá.
„Nedávno sme v nej hľadali loď, ktorá sa potopila miestnym rybárom. Našli sme ju len pomocou hmatu a kompasu a museli sme sa priviazať na lano.“
Nitrianski potápači v rámci svojich ekologických aktivít niekoľkokrát čistili aj jazierko v Nitre na Zobore, ktoré sa nachádza blízko rodinných domov. „Boli v ňom nahádzané práčky, chladničky, dokonca aj železná brána. Tento rok sme odtiaľ odviezli asi za kontajner plastových fliaš,“ hovorí potápač. Peter Juhás sa so skupinou priateľov vybral čistiť Spišské plesá. Na vstup do tejto lokality bolo potrebné získať povolenie od TANAP–u. „Čistenie plies je síce drina, no my sme v prírode často a chceme jej pomôcť. Pri vysokohorskom potápaní sme vystavení veľkej záťaži, treba dodržať čas potápania a predpísanú hĺbku.“
Z plies vytiahli 160 kilogramov odpadu – obaly z čokolád, plastové fľaše či vrecúška. V Dolnom jazere našli kusy plechov, železa a káblov. Bol to asi stavebný materiál z Teryho chaty, ktorý prekvapil aj členov TANAP–u,“ povedal Juhás. S úlovkom malo čo robiť niekoľko nosičov, ktorí ho po strmom vysokohorskom teréne prepravovali dolu.Voda im vydala aj prázdnu peňaženku zaťaženú kameňmi. Bol v nej starý československý občiansky preukaz spolu s preukazom horolezca. Napriek tomu, že doklady boli vo vode vyše dvadsať rokov, vôbec sa nepoškodili. Patrili mužovi z Liberca, ktorého potápač našiel, a doklady mu poslal. Budúci rok sa vysokoškolský pedagóg Peter Juhás s priateľmi chystá čistiť Žabie plesá.
Autor: bej
