Nu dance fest sme videli vznešené tanečníčky na špičkách, divokých kozmonautov v muzikále, ktorí zákony gravitácie vymenili za zákony paródie, a tiež sa tam vo veľkom imrovizovalo. A piatkové improvizácie dokázali presvedčiť aj ich odporcov. Spontánny humor je zrejme aj cestou telu k telu.
Vtip a nadhľad si osvojili aj sóla troch slovenských tanečníkov Yuriho Korca, Petry Fornayovej a Kataríny Mojžišovej. Patria k rovnakej generácii. Na Slovensku však žije len Fornayová, pôsobí v A4 - nultom priestore. Korec je ukážkový tanečný nomád, s dodatkom úspešný. Mojžišová svoj odchod do Írska na javisku pobavene a právom aj triumfálne označuje ako „exil“, kedže na Slovensku dokázala „zostať avantgardne nepresadená“.
Na Nu dance fest ukázali tanec ako účinný nástroj na kritiku a súčasne prostriedok na uvoľnený pohyb bránice. Yuri Korec v predstavení New bit - new beat prepojil jogínske snahy s techno scénou ad absurdum. Trendy sú trendy, no je zrejmé aj to, prečo tanečník tak hravo zvláda jogínske polohy a súčasne dokáže tak verne zobraziť klubového dídžeja. Pohyb vie dávkovať, nepotrebuje ním presycovať.
Rovnako šetrne narábala s pohybom aj Petra Fornayová v predstavení Hlbinné porušenie epidermy. Začína sa to síce nahou postavou v tlmenou svetle, ktorej pohybu patrí celé javisko, ale to netrvá dlho. Potom prichádza na scénu žena v podprsenke a nohavičkách a vysvetľuje, prečo ona nepotrebuje sťahovacie nohavičky. Z kozmetického kufríka vyťahuje krémik za krémikom a do hrdla si hádže vitamín za stopovým prvkom. V dnešnej dobe je pre ženu ľahké byť krásna. Len čo tá krása vlastne je?
A Katarína Mojžišová? Priznajme si, dostala nás. Pri vstupe sme podpísali nejaký papier, kde sme súhlasili s podmienkami aukcie. A potom začala Aukcia extraktov z autorkiných choreografií Drak, Modlitba šamanského dievčaťa, Tanec žiadneho pohybu a Tomu, čo vždy odchádza cez dvere. Fajn, 100 - 200 slovenských korún sa za ne odkleplo, ale pri štvrtej položke, na ktorú si zavolala aj bezpečnostnú službu, šokovala.
„Neukončený extrakt z lyrického tanečného diela Tomu, čo vždy odchádza cez dvere“ mal vyvolávaciu cenu 1 620 000 Sk. Pri sledovaní živej a veselej aukcie sa mi vynorila jedna stará esej autorky, ktorú napísala ešte v dievčenských rokoch pre základnú umeleckú školu, a kládla si otázky o efemérnosti tanca. Aukciou túto tézu narušila.
Tri dni Nu dance festu priniesli tanečníkov, z ktorých mnohí nepôsobia v jednom tanečnom telese (v akom asi tak?) a tancujú na voľnej nohe. Niektorí nevedia, v ktorej krajine by sa im oplatilo prenajať byt, lebo lietajú z projektu do projektu, z krajiny do krajiny. K dvom výrazným festivalom súčasného tanca - k Bratislave v pohybe k Štyrom dňom tanca z banskobystrického Štúdia tanca pribudol nový. Chvíľami by sme dokázali uveriť, že tu vzniká prehliadka podobná Českej tanečnej platforme, ktorá má za sebou 11 ročníkov.
Prezentujú sa na nej diela vytvorené počas uplynulého roka v Česku a víťaz dostane od sponzora šek 400 000 českých korún na ďalšie dielo.
Mimochodom, za rok 2006 ho získal Slovák Jaro Viňarský, ktorý dlhodobo pôsobí v Česku.
Hľadisko A4 - nultého priestoru bolo všetky tri večery plné, tlieskalo sa dlho. Špeciálna pozornosť patrí atmosfére, ktorú sa organizátorom z A4 (najmä Petre Fornayovej) podarilo vytvoriť.
Každý večer sa pokračovalo aj po predstavení - diváci a tanečníci sa stretávali na recepcii. Žiadne šampanské, kaviár, grilované kuracie stehienka. Chleba s masťou a cibuľou, uhorky, sušené figy, víno a dj. Čudovali by ste sa, ako sme si užili.
