Jedna vec je na festivale obzvlášť pekná. Počúvate dialógy pred kinosálami a získavate pocit, že všetci práve balia kufre. Pôjdeme večer na Argentínu? Oplatí sa vidieť ten Singapur o druhej? Alebo ideme skúsiť to Rumunsko? Poďme, vyzerá to dobre, ešte máme päť minút času. Režiséri prestávajú byť na chvíľu dôležití, vládcom sa stávajú témy.
Pritom je samozrejmé, že priama matematika neexistuje. K žiadnej krajine nemožno prisúdiť žiadnu konštantnú tému. Lenže my sme zvedaví, o čom a kde má práve najväčší zmysel hovoriť.
Keby sme si spravili skúšku správnosti, možno by sme poriadne nevedeli vymenovať ani hlavné mestá všetkých štátov Ázie. Čo potom môžeme povedať o ázijskej kinematografii? Je ťažko postihnuteľná, asi ako Ázia sama, takže skoro vôbec nič.
Skúsme si však predstaviť, aké to asi je, keď vás na ulici každú sekundu míňajú tisícky ľudí. To nás aspoň trochu priblíži k téme, ktorá sa na bratislavskom festivale objavuje pomerne často – aj v miliónových mestách býva človek sám. Prázdne a tiché steny musia znášať aj deti. Času je akosi veľa, možností porozprávať sa máličko. Každý záber s letmým dotykom potom získava zvláštny význam. Singapursko–japonský film 4.30 je len vzorkou. Ale peknou.
Takú Argentínu zas spájame s hospodárskym kolapsom. Môžeme si myslieť, že miestni filmári ťahajú zo šuflíka sociálne témy a nepredpokladali by sme zle. Zase by sme ale nemuseli zabudnúť na juhoamerický temperament a vrodenú radosť z drobností. Napríklad, hlavnou postavou filmu Pes Bombón je starší, nezamestnaný pán. Nikto mu nevenuje veľkú pozornosť – kým mu nedarujú vzácneho psa, na pohľad šampióna. Zrazu stretáva ľudí a dostáva od nich vizitky, zrazu ho všetci vidia inými očami. Takmer ako dobrodruha. Krásny film.
Úvahy okolo britského filmu sa často krútia okolo humoru. Aj posledný karlovarský festival mu venoval celú sekciu. V Bratislave Britov zastupuje najmä Michael Winterbottom. V programe je desať jeho filmov. Jeden z vojnového Sarajeva, druhý z utečeneckého tábora v Pakistane, tretí zo zajateckého tábora v Guantáname.
To by mohlo odradiť tých, čo chcú silou–mocou počuť to slávne suché vtipkovanie. Potom si treba vybrať drámu Teraz bež. Winterbottom v nej rozpráva o mladom mužovi so sklerózou multiplex. Bez humoru však určite nie.
Iné čaro má Škandinávia. V štatistikách vychádza, že tento región sa naozaj má. Skoro všetci si žijú nadpriemerne dobre. Ibaže filmári si to nemyslia. Aki Kaurismäki si dal dokonca za úlohu, že tento nezmyselný úsudok konečne vyvráti. Jedným z jeho pokusov je film Svetlá v súmraku. Jeho hrdina je osamelý, zaľúbi sa do nesprávnej ženy a ešte sa ňou dá obabrať. Naozaj smutné.
Zdalo by sa, keby ste Kaurismäkiho nepoznali a nevedeli, že aj u neho sa dá spoľahnúť na skvelý humor. Napokon, bratislavský festival si dobre pamätá na to, keď sa premietal jeho Muž bez minulosti. Stačilo, že odznel prvý fínsky dialóg, a už sa smiala celá sála.
Ale predsa len, škandinávska kinematografia si dlhé roky skúšala melancholické, existenciálne príbehy, a také sú aj na festivale. Niekedy až nečakane ťaživé, každou minútou trýznivejšie.
Príkladom je fínske Mrazivé mesto alebo dánska Liv. V tom prvom príde hrdina postupne o manželku, o prácu, o deti, až stratí všetky psychické sily i sebaovládanie. V tom druhom sa na štedrý večer vystupňuje napätie medzi matkou a dospievajúcimi deťmi. Ona sa už chce oslobodiť, ony sa ešte cítia byť deťmi. To však nemusí odradiť. Naopak. Vidieť takto chirurgicky rozpitvanú intimitu je vo filme vzácne. Škandinávcom to v poslednej dobe ide naozaj dobre.
Medzi filmami sa vyníma aj švédsky film Božia láska. Rýchle citové vzplanutie s neistou budúcnosťou – koľkokrát sme to už videli? To už zrejme nepočítame. Ale koľkokrát sme to videli takto šarmantne a nadpozemsky príťažlivo?
Je tu ešte jeden príklad, ako možno dokola rozoberať známy príbeh. Dokonca ten najarchaickejší. O dobre a zle, diablovi a viere. Vždy sa môže urobiť originálne a ešte aj vtipne, ukázalo sa v dánskom filme Adamove jablká. Nebolo na to treba nič viac ako šesť hercov a pár holých múrov. A kde bol nakrútený, prestáva byť podstatné.
Viac o filmovom festivale, ktorý potrvá do soboty, nájdete na 25. strane.
