dvolebnými sľubmi oznámila sériu úsporných opatrení a reforiem verejných financií.
Vláda od leta napriek tvrdému odporu opozičného Fideszu expremiéra Viktora Orbána a sociálnym protestom presadila opatrenia na zníženie výdavkov a zvýšila dane a odvody. Parlament prijal balíček zmien dôchodkového systému, čo obmedzí odchody do predčasného dôchodu. Penzisti, ktorí na dôchodku pracujú, stratia množstvo výhod a budú musieť zo zárobku odvádzať dane.
O výhody prídu napríklad aj poľnohospodári pracujúci na svojich rodinných farmách, ktorí doteraz nemuseli odvádzať zdravotné a penzijné poplatky. Množstvo podpôr alebo dotácií prestanú vyplácať plošne.
Plošné dotácie na platby za plyn pre domácnosti napríklad majú v budúcnosti nahradiť dávky pre tých, čo sú na podporu od štátu odkázaní, školské učebnice už nebudú okrem detí z mnohodetných rodín zadarmo.
Pred dvoma týždňami parlament prijal prvé kroky zdravotníckej reformy, okrem iných zákon o liberalizácii lekární, podľa ktorého bude možné niektoré lieky predávať aj inde ako v lekárňach. Padlo rozhodnutie o zavedení priamych platieb u lekára aj o reštrukturalizácii siete nemocníc, v rámci ktorej zanikne asi 4–tisíc lôžok. Ministerstvo ich považuje za zbytočné. Argumentuje, že kým v krajinách únie pripadá na stotisíc pacientov priemerne 400 nemocničných lôžok, v Maďarsku je to až 600.
Vláda tvrdí, že zmeny nemajú iba ozdraviť rozpočet, ale sú aj spravodlivé, keď zrušia mnohé ničím nezaslúžené privilégiá.
Medzi odborníkmi vyvoláva najväčšie spory charakter reformných krokov. Gyurcsány sľuboval zásadné zmeny. Doterajšie opatrenia však väčšinou znamenajú iba úspory v systémoch založených predchádzajúcimi vládami. Aj tieto úpravy sú dôležité, bez hlbokých reforiem však prinesú iba dočasné zlepšenie.
Aby sa zvýšila konkurenčná schopnosť ekonomiky, štát začal lacnejšie a zároveň efektívnejšie fungovať, sú potrebné reformy, na ktoré zatiaľ neexistujú ani konkrétnejšie plány, povedal pre týždenník HVG viceprezident centrálnej banky István Hamecz. „Reformy sú dlhodobá záležitosť a prvé kroky sa už začali,“ oponuje prezident ekonomického ústavu GKI András Vértes. Ako príklad uvádza práve zjednodušenie a zoštíhlenie štátnej správy.
Ďalšiu podstatnú reformu, zmenu systému miestnych a územných samospráv zatiaľ zhatil odpor opozície. Reforma si vyžaduje ústavnú väčšinu, súhlas troch pätín poslancov. Ani vládne strany sa dodnes nedohodli na tom, či v zdravotníctve zavedú systém navzájom si konkurujúcich poisťovní, alebo zostane iba jedna.
