BRATISLAVA - Česko je zdesené jedným z najhorších zločinov v tamojšej histórii. Polícia tam obvinila 33-ročného zdravotníka Petra Zelenku z vraždy siedmich pacientov a desiatich pokusov o vraždu. Zelenka, ktorý pracoval na pozícii zdravotnej sestry, podával pacientom na anesteziologickom oddelení v nemocnici v Havlíčkovom Brode nepovolené dávky heparínu, ktorý riedi krv. Pacienti potom umreli na krvácanie.
V nemocnici je možné dostať sa k heparínu bežne, pretože na rozdiel od iných liekov nie je uzatvorený v trezore a nevydáva sa na podpis. Heparín bráni zrážaniu krvi a používa sa pri operáciách ako prevencia pred upchatím ciev krvnou zrazeninou. Dôležité je však jeho dávkovanie. Štefan Krchňák z prezídia Slovenskej lekárnickej komory k tomu poznamenal, že dávkovanie je kľúčové pri každom lieku. "Dávka môže urobiť z lieku jed," povedal.
U nás sa prípad, keď by zdravotník vraždil v nemocnici, ešte nestal. Riaditeľ košickej fakultnej nemocnice Jaroslav Šajty tvrdí, že je to málo pravdepodobné. Námestník riaditeľa prešovskej fakultnej nemocnice Pavol Gazdič si myslí, že podobný prípad sa nikdy nedá na 100 percent vylúčiť kdekoľvek, kde vstupuje do ošetrovateľského procesu ľudský faktor.
Riaditeľ bratislavskej fakultnej nemocnice Andrej Mayer pripustil, že aj u nás sa v princípe môže stať podobný prípad. "Nie je možné odsledovať, či sestra alebo lekár podal pacientovi lieky presne podľa predpisu. A to ani pri používaní počítačového systému, ktorý postupne zavádzame a ktorý umožňuje sledovať vzťah ordinácia liekov a úbytok zo zásob liekov až na jednotlivé tabletky a ampulky," vysvetlil.
K prípadu z Česka Mayer povedal, že skúsený lekár na ARO by mal na základe krvných výsledkov rýchlo získať podozrenie, že pacient dostal vysoké dávky heparínu. "Podanie heparínu sa prejavuje typickými zmenami v laboratórnych výsledkoch, ktoré sa u pacientov ohrozených krvácaním sledujú niekoľkokrát denne. Tieto zmeny sú odlišné od výsledkov pri iných typoch krvácania," povedal.
Pavol Gibala zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv povedal, že ústav nevydáva zoznamy liekov, ktorých spotrebu by mali v nemocniciach kontrolovať. "Všade musia byť kontrolované opiáty. Spotrebu všetkých liekov v nemocnici riadi nemocničná lieková komisia," spresnil. Podľa neho okrem sledovania spotreby liekov je v nemocnici dôležité, aby sa poznali prípady, keď by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia liekom a každý takýto stav by sa mal preverovať.
V bratislavskej fakultnej nemocnici to podľa Mayera funguje tak, že lieky pacient dostane až na základe písomnej ordinácie lekára a podanie injekčných liekov sa zaznamenáva. Nie je však možné sledovať vzťah spotreba, teda vybratie lieku z lekárničky na oddelení, a skutočné podanie konkrétnemu pacientovi. Na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny sa zapisuje každé podanie lieku - tablety, injekcie či infúzie.
Šajty tvrdí, že všetky lieky v košickej nemocnici sú pod kontrolou. "Lieky sú podávané na základe ordinácie ošetrujúceho lekára, pričom lieky na dennú spotrebu sú pod dohľadom a kontrolou príslušnej staničnej sestry," vysvetlil.
V prešovskej nemocnici sa kontrolujú všetky lieky od výdaja z nemocničnej lekárne až po spotrebu na oddeleniach. "Spotreba má zodpovedať stavu na oddelení - teda počtu pacientov, povahe ochorenia a náročnosti liečby," dodal námestník riaditeľa Gazdič.
Sťažnosti a podnety od pacientov a ich rodín na nesprávnu liečbu rieši Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten však zatiaľ úmyselné poškodenie zdravia pacienta zdravotníkom neriešil. Podľa hovorkyne Radky Miklášovej úrad môže zistiť len správnosť alebo nesprávnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Závažné prípady úrad postupuje polícii. Podľa Miklášovej úmysel vraždiť sa dá zistiť len vo vyšetrovaní.
