i v galérii privyrábajú, hovoria, že ľudia sa pristavujú pri výklade na hlavnej triede a čudujú sa veľkým rukám, nohám a malým hlavám Jonášových postáv.
Mnohí sa prídu pozrieť dovnútra a niektorí by chceli aj kupovať. „Naivisti sú vždy dobrá investícia,“ vysvetľuje svojej žene britský turista. Srbsko síce podľa neho leží „niekde pri Nemecku“, ale tí farmári sa mu veľmi páčia, lebo „je to také farebné“.
Dan Chill z galérie Gina tvrdí, že v Tel Avive usporiadali zrejme prvú retrospektívnu výstavu Jonášových diel pri príležitosti desiateho výročia umelcovej smrti. Vystavujú na nej asi 90 obrazov. Chill je na to aj pyšný, lebo jeho galéria nepatrí medzi „veľké domy“, skôr je považovaná za miesto pre fajnšmekrov. Jonáš sa mu osobne veľmi páči, pred niekoľkými rokmi navštívil aj Kovačicu a spriatelil sa s jeho rodinou.
Telavivčania, ktorí sú až rozmaznaní množstvom malých galérií a obchodov s úžitkovým umením, majú galériu Gina radi a o Jonášovej výstave sa veľa hovorí aj vo výtvarníckych kruhoch.
„Myslím, že motív zeme a vzťahu človeka k zemi Izraelčanov fascinuje. Aj keď je Izrael moderná a skôr mestská krajina, v jeho ľuďoch je veľa z farmárstva. Veď takmer každý z nás má v rodine niekoho z kibucu, takmer všetci sme boli ako študenti oberať pomaranče a každý Izraelčan miluje vidiecky chlieb,“ vysvetľuje maliarka Rachel Kamin.
Ona sama je síce za „ťažkú abstrakciu“, ale svojich študentov posiela, aby sa išli pozrieť na Jonášove maľby. Už len preto, že mal podľa nej obrovský zmysel pre farbu a ako „južan“ ju cítil podobne ako Izraelčania. Tiež si myslí, že mal zmysel pre iróniu, čo dnešným výtvarníkom „tragicky chýba“.
|
|
Autor: JANA SEMESH, Tel Aviv
