R. Strauss, N. Rimskij–Korsakov • Abonentný koncert Slovenskej filharmónie, Bratislava • 30. 11. a 1. 12. 2006 • Dirigent Alexander Rabhari, sólistka Gabriela Beňačková
Napriek tomu, že štvrtkový filharmonický koncert patril do bežného abonentného cyklu, mal predpoklady stať sa výnimočnou kultúrnou udalosťou. Za dirigentský pult sa postavil renomovaný iránsky dirigent Alexander Rabhari, pod vedením ktorého doposiaľ hralo viac než 120 orchestrov, vrátane berlínskych či londýnskych filharmonikov.
A predovšetkým, po tridsiatich rokoch zahraničného pôsobenia malo bratislavské publikum príležitosť osobne spoznať umenie tunajšej rodáčky, sólistky svetových operných scén – sopranistky Gabriely Beňačkovej.
V prvej časti koncertu, venovanej Richardovi Straussovi, zaznela najprv symfonická báseň Veselé šibalstvá Tilla Eulenspiegla, aby bola vzápätí zo všetkých stránok prekonaná autorovou labuťou piesňou, Štyrmi poslednými piesňami. Gabriela Beňačková má k nim podľa vlastných slov priam metafyzický vzťah – čas ich zrodu sa zhoduje s dátumom jej narodenia. V každom prípade si pre svoj návrat na Slovensko ťažko mohla vybrať dôstojnejší koncertný repertoár.
Štyri piesne nie sú prvoplánovo efektné dielo, ale technicky i výrazovo náročný, no pritom opojne krásny opus, ktorý skvele korešponduje s interpretačným majstrovstvom zrelej interpretky. Gabriela Beňačková stále vládne sviežim, mäkkým hlasom a najmä vo vysokej polohe krásne okrúhlym tónom, čo publikum v Redute náležite ocenilo.
V druhej časti koncertu, v symfonickej suite Nikolaja Rimského-Korsakova Šeherezáda, zasvietilo filharmonické teleso i jeho koncertný majster Jarolím Ružička, interpret náročného husľového partu. Temperamentný dirigent vyburcoval filharmonikov ku konzekventnému, tónovo farebnému, dramaticky pôsobivo odgradovanému výkonu, a tak znel opäť nadšený aplauz.
Rovnako ako po vystúpení Gabriely Beňačkovej, diváci si aj po Šeherezáde vytlieskali prídavok, ktorý Rabhari venoval svojej nedávno zosnulej matke.
Koncert sa teda podľa očakávaní vydaril. Vďaka kvalitným výkonom umelcov i obecenstvu, ktoré v Redute dokázalo vytvoriť žičlivé prostredie.
Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ (Autorka je operná publicistka)