"Boli časy, keď fanúšikovia dávali sudcovi mrkvu," odvetí rozhodca osudového zápasu o záchranu. "Dnes mu dávajú aj všeličo iné, ale stále ho niekam posielajú. Človek si však rokmi zvykne na toho vola, ba aj na hovädo."

Aj na to všeličo.

V sobotu na scéne bratislavského Radošinského naivného divadla na dve hodiny profesionálnych radošincov vystriedali radošinskí ochotníci. Súbor Hlavina v predpremiére uviedol hru o podplácaní rozhodcov s názvom Pokutové územie. V hľadisku sa na nej pochechtávalo aj pár futbalových funkcionárov a trénerov.

Stanislav Štepka ju napísal ešte pred dvadsiatimi rokmi, ale nikdy neuviedol.

"Chceli sme ju s Jurajom Nvotom hrať v Trnave, aj som bol na stáži v tamojšom Spartaku. Ale toľko sme sa chystali, až futbalovú tému vytlačili iné. Túto jar som siahol do šuflíka, a keď som si ju prečítal, zistil som, že je stále aktuálna. A to som ešte netušil, aká aktuálna bude v čase jej uvedenia," vraví autor aj režisér hry, ktorý v pôvodnom scenári zamenil len klasický telefón za mobilný a dvihol sumu rozhodcovského úplatku.

"Kruté, že to nezostarlo," dodal už skôr ako fanúšik než autor.

Štepku futbal odjakživa fascinoval. Najskôr ho hrával. Neskôr spísal Prvé roky a kroky radošinského futbalu. Predtým aj potom naň chodil. Na radošinský aj na ligový. Až prestal.

"Chodil som. Už nechodím," priznáva.

"Ale predčasom som bol v Londýne a neodolal som," vraví. "Hral Charlton s Portsmouthom a bol som príjemne prekvapený atmosférou. Sedel som vedľa starých pánov vyštafírovaných ako na koncert, len s klubovými šálmi na krku. Podobných som videl pred štadiónom zháňať lístky. Náš futbal vyhnal z hľadísk fanúšikovskú aristokraciu. Páni odišli, ostal ľud a za ten sa často schová aj čvarga. Bojím sa, aby raz nezačala chodiť aj do divadiel."

"Nejde o to, že prehráš, ale ako prehráš. Čo si divák o tebe pomyslí," pripomína. "Aj my sme s naším divadlom za štyridsať rokov občas prehrali, ale nikdy tak, aby sme podviedli diváka."

Štepka sa v Pokutovom území nesmeje z futbalu, ale z nešvárov vôkol neho. Nie je včerajší: "Ja viem, rozhodcov podplácajú aj v iných krajinách. Ale nesmie to byť tak, že sa dvaja frajeri dohodnú, že preperú nakradnuté peniaze a vodia za nos diváka, ktorý príde v dobrej viere."

"Tu nejde o mrzký čin, tu ide o vyšší cieľ," ospravedlňuje úplatok jedna z postáv hry na jej začiatku. Pôvabný odraz morálky našej spoločnosti, ktorá napokon zistí to, čo jedna z postáv: "Už vačšinu na tom hríšty len sudcová robá vzruchy."